Emil, ako sa máš? Takto som písaval pozdravy z výletov svojim rodičom. Ako sa máte? Ja sa mám dobre. Váš Miro. Vtedy som nevedel, čo iné by som mal napísať. Nemal som nijaké myšlienky, iba zážitky. Teraz je to naopak. Teraz mám myšlienok habadej. Prakticky nerobím nič iné, len rozmýšľam. Vlastne, prišiel som na to, že rozmýšľať začneš vtedy, keď nemáš čo robiť. Guličkový turnaj, ako som ti už spomínal, skrachoval, lebo sa nenechám ponižovať od Fedorčákovej, ktorá ma porazila hneď na prvý raz. Nevadilo by mi, že ma porazila žena, nie som až taký mačo, ako sa to teraz volá, predtým sa to nevolalo nijako, predtým bolo normálne, že chlap je chlap a žena je len žena. Štve ma to, že to bola práve Fedorčáková, pretože, aj to som ti už spomínal, politicky sa celkom nezhodneme, ona stále ospevuje staré časy, keď bolo, podľa nej, dobre. Lenže pravda je taká, že jej bolo dobre preto, že za starých čias bola mladá. Teraz je stará a keď si starý, tak nemôžeš veľmi vyskakovať, v podstate máš jedinú aktivitu - chodiť po pohreboch. Ale aj to je pohyb. A práve Fedorčáková prišla minula za mnou a začala ma nahovárať, aby som si kúpil miesto na cintoríne, že keď nás bude viac, dajú nám zľavu. Povedal som jej, že to by nám mali dávať zadarmo, ako odmenu za to, že sme žili na tomto území a ešte by nám mali dať nejakú prémiu, že sme si vybrali práve ich cintorín. A ona povedala, že za starých čias by to tak bolo, lebo vtedy sa strana starala o svojich ľudí, pochovávala ich za stranícke peniaze aj s hudobným sprievodom (Pochod padlých revolucionárov). To ma naštvalo a povedal som jej, že tak pochovávali len papalášov, a nie za stranícke, ale za štátne prachy. Rozplakala sa. Tak som chvíľu počkal kým ju to prejde a aby som ju rozptýlil, lebo mi jej prišlo, neviem prečo, ľúto, vyrozprával som jej podrobne dej filmu Pád Berlína, ktorý som videl v kine Metropol, ktoré ešte nestačili premenovať, lebo ostatné premenovali kompletne. Nástup na Slovan, Uraniu na Hviezdu, Atlon na Prahu, Ligu na Mier. Najväčšia sranda bola, že Tatru premenovali na Pohraničník a Lux na Tatru. Asi im došlo, že Tatra je náš symbol, tak ju iba premiestnili. Kino Palace sa začalo volať Čas a jedno malé kinečko, už neviem, ako sa volalo, ale asi nevhodne, premenovali na Kino náročného diváka. Takže keď sa ťa opýtali, kam ideš, odpovedal si celou vetou "idem do Kina náročného diváka". Tam som videl aj ten Pád Berlína, ktorý sa končil tak, že po skončení vojny Stalin vystúpil z lietadla na letisku v Berlíne a všetci ho vítali. Sranda je, že v skutočnosti Stalin v Berlíne vôbec nebol a ak niekam vycestoval, tak len vlakom. Keď som to povedel Fedorčákovej, zase sa rozplakala, takže moja námaha rozptýliť ju bola márna. Tak som jej skúsil ešte vyrozprávať obsah filmu Fanfán Tulipán a predstav si, páčilo sa jej to, najmä to, ako Gina vylepila francúzskemu kráľovi. "Tak treba s nimi," vzdychla si Fedorčáková. Asi by sa uplatnila vo francúzskej revolúcii, ale nakoniec by určite aj ju popravili. Dá sa povedať, že ako komunistka mala šťastie. Vyhla sa tomu. Emil, zdravím, keby si niečo potreboval, tak si kúp. Hahaha. Miro
Badka Milana Lasicu
30.09.2010 12:14:07
:)
Komentáre