Servus Emil, dnes ráno som sa zobudil a, predstav si, pamätal som si, čo sa mi snívalo. Na deväťdesiatdeväť percent si to nikdy nezapamätám a niekedy som aj rád, lebo mám pocit, že sa mi nesnívajú nijaké príjemné veci. Okrem toho, raz mi jedna baba povedala, že sny nie sú len odrazom toho, čo si cez deň zažil, ale aj akousi predpoveďou. A vieš, človek je zvedavý, priznám sa, rád by som vedel, čo mi taký sen môže predpovedať. Takže ráno som bol celý natešený, že si sen pamätám, ale teraz som zase v rozpakoch, lebo naozaj neviem, čo by mohol znamenať. Snívalo sa mi, že som bol v cukrárni a že som sa tam potkol o schod, lebo tam nebolo napísané, že pozor schod. Potkol som sa a padal som, ale nedopadol som, lebo práve vtedy som sa zobudil. Emil, ak by si mal niekoho, kto vie vykladať sny, poinformuj sa, určite to niečo znamená. Ja nepoznám nikoho a týchto našich báb sa nechcem vypytovať, zdá sa mi to ponižujúce. Každopádne, niečo to musí znamenať, lebo už sa ani nepamätám, kedy som si naposledy pamätal sen, takže ak som si ho teraz zapamätal, bude to určite nejaký signál a nechcem to brať na ľahkú váhu. Pamätám sa, raz, pred mnohými rokmi, sa mi snívalo, že rodím. Ležal som v pôrodnici na posteli, rukami som zvieral železné čelo postele a pravdepodobne som mal veľké bolesti. Ale tiež som sa zobudil predčasne a tak neviem, čo sa mi narodilo, či chlapec, alebo dievča. Voľakedy, keď som bol mladší, želal som si chlapca, ale teraz by sa asi lepšie hodilo dievča, chlapec by sa na mňa vysral, ale dievčatám to nedá, keby nič iné, aspoň by ma chodila pozerať, aj to by bolo dačo. Predvčerom som nemal čo robiť, tak som šiel do mesta. Niežeby som v iné dni mal čo robiť, ale predvčerom nepršalo. Bol som v centre, chodil som po tých miestach, po ktorých sme chodili kedysi, keď sme žili tzv. nočným životom a poviem ti, že nijaký podnik z tých čias už neexistuje, dokonca ani tie kaviarne, čo tam bývali, ale je tam plno iných kaviarní a iných podnikov a najmä plno turistov, človek by nebol veril, že raz bude niekto zvedavý na naše mesto, turisti, väčšinou starší ľudia, penzisti chodia tam v skupinkách, asi sú to Japonci, alebo možno aj nejakí iní Aziati, veď vieš, my to na prvý pohľad nepoznáme, kto je Japonec, kto Vietnamec, hoci na trhu je to jasné, tam Japonci ten švindl tovar nepredávajú. Raz som sa jedného po anglicky opýtal, že odkiaľ je (where are you from?) a on mi predstav si, povedal, že je zo Žiliny. Najprv som si myslel, že sranduje, ale potom som si uvedomil, že tam je tá automobilka, takže to bol Kórejec. Aj takto sa dá voľačo dozvedieť. Inak, ak mám nejakú reálnu predvolebnú túžbu, lebo teraz budú tie komunálne voľby, tak je táto: želal by som si, aby sa po európskych metropolách, okrem starých Japoncov, Kórejcov, atď. pohybovali aj skupinky slovenských dôchodcov a aby sme boli pri tých exkurziách takí veselí ako tí Aziati. Kto to vybaví, toho budeme v našom starobinci voliť. Servus. Miro
Zdroj: .týždeň 22.novembra 2010
Komentáre