31.3.2008
Rómeo a Júlia je nádherná hra. Videl som ju niekoľkokrát na javisku aj vo filme. Videl som aj skvelý film Zamilovaný Shakespeare, perfektnú mystifikáciu o zrode tejto hry, o jej prvom inscenovaní v divadle Globe v časoch, keď ženy ešte nesmeli na javisko, keď ženské roly hrali muži. A neprekážalo to. Obecenstvo bolo uzrozumené s takouto básnickou divadelnou licenciou a vnímalo príbeh, ktorý je univerzálny a pôsobivý, nech ho hrá ktokoľvek a kdekoľvek.
V druhej polovici päťdesiatych rokov, keď sa divadlo lúčilo s opisným relizmom, inscenoval Rómea a Júliu v Slovenskom národnom divadle Jozef Budský. Krásna, pôsobivá inscenácia, popretkávaná javiskovými metaforami, zážitok. A to ma ešte len čakal ten najväčší. V šesťdesiatom druhom v Bratislave hosťoval Old Vic s Rómeom a Júliou v réžii Franca Zeffirelliho. Tá inscenácia ma poznamenala natrvalo. Bola totiž autentická. Nebol to recitačný večer, ani chvíľka poézie, bol to surový príbeh zo života, ako sa zvykne hovoriť. Na scéne dve partie mladých chlapcov v ustavičnom konflikte, nijaká romantika, tvrdá realita. Rómeo, Merkúcio, Tybalt, Benvolio, mladíci pripomínajúci skôr skupinku výtržníkov ako deklamátorov uhladených veršov. Vlastne, v ich podaní tie verše zrazu neboli uhladené, boli to autentické emócie, život sám. Júlia s hlasom Louisa Armstronga, červenovlasá, ani stopy po jemnej kráse, ale zato láska naplno, ak sa pre ňu rozhodla, už ju nič nemohlo zastaviť. Často spomínam na to predstavenie, odvtedy som takého ozajstného Shakespeara v divadle nevidel.
Ale nedávno som videl iného, tiež nezabudnuteľného. Záhorácke divadlo uvádza Rómea a Júliu v záhoráčtine. To je sám o sebe smelý čin. Záhoráčtina je úžasný jazyk, pre nás nezáhorákov mimoridne veselý, Nevieme si v tomto jazyku predstaviť smútok, alebo tragično. Ale Záhorácke divadlo ma presvedčilo, že je to možné. Že popri všetkých pôvaboch tohto jazyka sa v inscenácii nestráca ani Shakespearova lyrika, ani tragika nesmrteľného príbehu. Vyrozprávaná kostrbatým, ale o to úprimnejším jazykom ochotníckeho divadla. Jazykom, v ktorom autenticita víťazí nad uhladenosťou prejavu, úprimnosť nad vyumelkovanosťou. Oplatí sa to vidieť. Aby sme si dokázali aspoň čiastočne predstaviť ten výsledok, zacitujem z programu: "Rómeo a Júlia, hra o lásce a nenávisci. O čem to celé bude? Na Záhorí v Lozorne žijú dva znaprátelené šlachtické rody Kapuletovci a Montekovci. Jejich nenávist rozpíná sa Lozornem jak mor. Dosadzený místodržitel Haramia je mjaký na to, aby v Lozorne zjadnau porádek. Neví po záhorácky a proto ho konc nikto neposlúchá. Co čert nesceu, muadý Montek Rómeo sa zalúbi do Júlije Kapuletovej a jejich lásku načerno posvjací mních Vavrinec. Po neščatňí šarvátce, v kerej je zabitý Merkúrio a Tybalt, je Rómeo vyhnaný z Lozorna a Júlija sa urobí mrtvú, než by si mjeua vzít grófa Pavliša, kerému ju rodičé slúbili. Po nešťastném nedorozumjeňú Rómeo a Júlija umírajú jak objete nenávisci a až jejich smrt udobrí rozvadzené rody"
Vilko, lúbilo by sa ti to.
Zdroj: Milan Lasica Bodka 2, Forza Music 2009
------------------------------------------------------------
Komentáre