25.2.2008
Február je môj mesiac. Vo februári som sa narodil. Vo februári sa odohrali aj februárové udalosti v štyridsiatom ôsmom. Neviem, aké bolo počasie, keď som sa narodil.
Dá sa však predpokladať, že bola tuhá zima. V štridsiatom ešte bývali vo Zvolene tuhé zimy, niekedy aj mínus dvadsať a dámy chodili v kapcoch a v slovenských vyšívaných kožuchoch a namiesto rukavíc nosili mufy. Muf bola taká kožušinová oná, do ktorej si dámy v tuhých zimách zastrčili ruky. Vyzeralo to tak, ako keby mali ruky v putách, ale v putách, ktorých sa mohli kedykoľvek zbaviť. Stačilo vytiahnuť ruky z mufu a muf sa hompáľal na brušku dámy, zavesený na šnúrke, šnúrka okolo krku. Muži nosili baranice. Klobúky sa nosili od jari do jesene, áno aj v lete, a v zime sa nosili baranice. Aj muži nosili baranie kožuchy, ale nie vyšívané. Alebo ťažké zimníky. A, pravdaže, dlhé pánske zimné spodky, zvané rytierky. Dámy nosili polodlhé teplé nohavičky, zvané bombarďáky. Vtedy ešte neexistovali pančucháče. Vtedy existovali len dlhé pančuchy so švíkom na zadnej strane, ktorý si museli dámy občas naprávať, lebo ak sa švík skrivil, nevyzeralo to dobre. Naopak, rovný švík vytváral dojem, že rovná je aj noha v pančuche. Pančuchy siahali do polovice stehna a pridŕžal ich podväzkový pás. Podväzkový pás s dlhými pančuchami bol jeden z najvýznamnejších objavov, ku ktorému ľudstvo dospelo. Nič krajšie a vzrušujúcejšie predtým ani potom už ľudstvo nevymyslelo.
Je nepochopiteľné, že ženy sa dobrovoľne, v mene akejsi praktickosti vzdali tohto výdobytku a vymenili ho za pančucháče, ktoré si naťahujú na nohavičky a vyťahujú často až niekam pod krk. Vraj aby im nebola zima. A čo takto chvíľočku vydržať prízemné mrazíky? A čo takto natiahnuť si exkluzívne bombarďáčiky, ak je už naozaj zima na nevydržanie. Aby som nezabudol, namiesto podväzkového pásu používali menej zámožné ženičky tzv. štrumpadle, pruh gumy, ktorý držal pančuchu na stehne. Dámy nosili klobúčiky aj v zime, prípadne vkusné baraničky á la Anna Kareninová. Samozrejme, dámy nosili aj šperky. Myslím, že šperky sa nedelili na letné a zimné, iba na drahé a lacnejšie. Hovorí sa, že ak žena dostane do daru drahý a krásny šperk, aj v zime sa cíti ako v lete. Je celá rozhorúčená. A netreba veľa, stačí briliantík za nejakých stopäťdesiattisíc.
Takže takto nejako to bolo v časoch, keď som sa narodil a v nasledujúcich rokoch. Až kým neprišiel Víťazný február. Nepamätám sa, či bola zima veľká alebo mierna, ale skôr tuhá, lebo na Staromestskom námestí v Prahe Clementis požičal Gottwaldovi baranicu. Vtedy prišiel o baranicu. Neskôr aj o holý život. Dámy prestali nosiť šperky, niektoré dokonca prestali byť dámami. Muži odhodili klobúky a nasadili si šiltovky. Kravata sa stalo logom triedneho nepriaťeľa. Po mufoch odvtedy ani chýru. Akurát brilianty ostali, len zmenili majiteľky. Tak či onak, vydržalo to dosť dlho. Dlhšie vydržal len Fidel.
Zdroj: Milan Lasica Bodka 2, Forza Music 2009
-------------------------------------------------------------
Komentáre