2.2.2009
Alexander Dumas starší pochopil, že pomsta je sladká. Na nej, na pomste je založená večná sláva a trvalá popularita románu Gróf Monte Christo. Začína sa to ako keby nič. Pokoj, mier, nevesta čaká na svojho milého, ten sa má na lodi, ktorej velí, vrátiť z obchodných ciest po mori. Všetci sa tešia. Bude svadba. Absolútna idyla, ani obláčik na belasom nebi. Len pohoda a prísľub prosperity.
Je to tak dokonale bezkonfliktné, že skúsený čitateľ začína tušiť, že bude zle. Takto predsa román nemôže pokračovať. O čom by to bolo? Že Dantesovci budú mať deti a tie budú vyrastať v usporiadaných rodinných pomeroch, budú sa v škole dobre učiť a keď dospejú, postarajú sa o staručkých rodičov, zabezpečia im dôstojnú jeseň života? Kto by bol na toto zvedavý? Kto z tých, čo ustavične vyhlasujú, že keď idú do divadla, chcú odložiť v šatni s kabátmi aj všetky problémy a strasti a vnímať z javiska len krásu a šťastie? Trt, moji milí. Keby to tak malo byť, odchádzali by po prvom dejstve alebo pri prvej možnej príležitosti. Kde je napätie, volali by. Kde je konflikt? Alexander to vedel. Preto idyla Grófa Monte Christo (nesklonné) netrvá dlho. Len dovtedy, kým sa čitateľ nezačne mrviť v kresle. Vtedy to príde. Mrvenie okamžite prestane a začne príbeh, začne sa dej v pravom slova zmysle. Edmonda odvedú policajti rovno zo zásnub. To je dôležité. Keby po neho prišli dva dni po svadbe, už by to nebolo ono. Chýbala by neskutočná krutosť osudu. Obvinia ho z vlastizrady. Vlastne, neobvinia ho z ničoho. Nedostane sa ani pred súd. Rovno ho zavrú do najtemnejšej temnice. A medzitým sa dozvieme, kto sa o to pričinil. Kto ho zradil. Kto sa na tej zrade priživil. A najmä - prečo. Pre peniaze, pre kariéru, pre ženu. Kumulujú sa dôvody pre pomstu. Cítime, že taká nespravodlivosť nemôže zostať bez odplaty. Len ešte nevieme, ako k tomu dôjde. Veď Edmond je v najtemnejšej temnici. Prakticky nejestvuje. Ale keď umiera abbé Faria a Edmonda hádžu vo vreci do mora aj s podrobným plánom miesta, kam abbé ukryl poklad, vieme, že je vyhrané. Že pokračovanie bude síce nabudúce, ale bude. A potom sa to začne. Sme na Edmondovej strane, o tom niet pochýb. Každý z nás má nepísaný zoznam takých, ktorým by ochotne osladil život. Chápeme tú neskrotnú túžbu po pomste. Všetci sme za spravodlivosť, to Alexander dobre vedel. A keď sa z úbohého väzňa stáva najbohatší človek na svete, vieme, že je všetko na dobrej ceste. Keď treba vykonať pomstu, sme schopní ospravedlniť aj bohatých. Napokon, veci idú ľahšie, keď na to máte. Vidíme, aká neodolateľná je sila peňazí, ale v tomto prípade to neprekáža. Je to pre dobrú vec. A ani si nevšimneme, že autor každú chvíľu zúfalo upozorňuje, že pomsta nie je nič pekné, že pomsta nič nerieši, len zakladá novú krivdu. Možno sa sám zľakol jej sily. Ale už je neskoro. Nikto neujde spravodlivej odplate.
A čitateľ si slastne vydýchne. Pomsta je naozaj sladká. (Ale inak to nie je nič pekné, aby bolo jasné.) Alexander, klobúk dolu!
Zdroj: Milan Lasica Bodka 2, Forza Music 2009
------------------------------------------------------------
Komentáre