Civilizačné maniere
Už zasa úporne rozmýšľam, kde sa tu nabrali tie civilizačné maniere. Myslím tým také veci, ktoré sa u nás jednoducho nepatria činiť. Predstavte si, že prídete k niekomu na návštevu, a ešte medzi dverami by ste povedali: "Nemáte dačo zajesť? Strašne sme hladní...! Je pravda, sú to dobrí známi, priatelia, ale civilizačné maniere sú také, že treba počkať, kým vás ponúknu. Ešte keď tak prídete k vlastnej babke: "Starká, noste na stôl, skapíňame od hladu!" Ale cudzím ľuďom priznať hlad? Vylúčená vec! To si ani neviem predstaviť. A pritom je v tom poriadny kus neúprimnosti. Nechcem povedať, že všetko, čo sa u nás patrí, je pokrytecké, ale napríklad taký hlasný grg po dobrom obede v súčasnosti ľudí poburuje. Vraj sa to nepatrí. V Číne je to úplne naopak. Tam keď si po večeri na návšteve v súkromí poriadne nahlas neodgrgnete, veľmi urazíte pani domácu. Ak si neodgrgnete, znamená to v Číne, že vám nechutilo. A u nás grgnete a všetci obracajú oči v stĺp, ak ste v tínedžerskom veku, tak dostanete po grgu zaucho, až vám hlava zabrní. Kde sa tu nabrali tie civilizačné maniere? Veď sme normálni ľudia z mäsa a kostí. Koluje v nás krv našich predkov - Adama Šangalu, Jána Matrtaja či Kolomana Sokola. A my sa necháme dirigovať manierami? Ja sa vám veľmi čudujem. Keď sa správam, ako sa patrí, nie som náhodou pokrytec? Pardón, ja vás, milé čučoriedky, nechcem nahovárať na zlé veci. Ak si v nedeľu sŕknete z maminej polievky a poviete na celú rodinu: "Fúúúúj!", tak si uvedomte, že môžete matke veľmi ublížiť. Je síce pravda, že matky sú zväčša trénované a čakajú od detí osudné rany, ale ak sa to čo len trochu dá, brzdite! Dojedzte polievku a pochváľte ju. Mamička si to zaslúži, aj keď nevie robiť polievky. Niekedy sa skrátka nedá celkom vykašľať na civilizačné maniere. Napríklad, čo sa vie najviac dotknúť mňa, je to, že keď rozprávam niekomu obsah filmu, ktorý som videl - a rozprávam ho veľmi pútavo -, dotyčný po chvíli začne driemať a aj zaspí! Ja rozprávam obsah filmu, a on pritom zaspí! Nuž uznajte, to už je priveľa! Rozprávač môjho kalibru (pri rozprávaní spomeniem aj kostýmy vo filme, jednotlivé scény aj predhrávam...) a ten, komu rozprávam obsah filmu zaspí! Taký človek asi nevie, čo sa patrí! Úplne sa mi odnechcelo chodiť do kina! To už keby hneď na začiatku môjho pútavého rozprávania povedal "Pozri, Julko, neopýtal si sa ma, či ma obsahy filmov zaujímajú. Mňa to nudí, daj mi s tým pokoj!" To by ma prebolelo, ale zaspať pri mojom rozprávaní? To sa mi zdá dokonca až eckelhaft! Otázka, milé čučoriedky, zostáva otvorená: Správať sa, ako sa patrí, alebo ako sa nepatrí? S jedným sa musíme zmieriť: história uchováva pre budúce generácie mená najmä tých, ktorí sa vo svojom živote nesprávali, ako sa patrí. Britský premiér sir Winston Churchill raz vykonal prehliadku čestnej roty v pyžame. Mal na nej montgomerák, ale predsa! V pyžame robiť vojenskú prehliadku - to sa nepatrí!
Zdroj: Július Satinský: Čučoriedkáreň (2), IKAR 2003
------------------------------------------------------------
Komentáre