Všetko ironizujeme
Všimnite si, že aj medzi vami, milé čučoriedky, sú dievčatá, ktoré sú pobožné. Chodia do kostola, pred jedlom sa pomodlia, a keď idú okolo kostola, prežehnajú sa. Tých, čo takto verejne priznávajú svoju vieru, je málo. Často rozmýšľam, prečo to tak je? Prišiel som na to, že väčšina z nás si robí z ľudí, ktorí sa otvorene priznávajú k nejakému príslušenstvu (nemusí byť len náboženské!) srandu. Ale nie otvorene! Ironizujeme potmehúdsky, za chrbtom, keď sme si istí, že nás ten človek, o ktorého ide, nesleduje. Starý otec jedného môjho kamaráta z Hýb mu cez prázdniny, keď si neskoro večer čítal vo svojej izbe, zhasínal svetlo. Akože je už noc, nepatrí sa elektrinu míňať na čítanie. Ked mu už zhasol tretíkrát a Slávo Marušiak si znova zažal lampu, starý otec pootvoril dvere, nazrel cez škáru, nezhasol, zavrel dvere, hodil rukou a povedal si sám pre seba: "Len si čítaj! Zbesni sa!" V tom veselom vzdychu starého otca z Hýb je zhrnutý názor všetkých čudákov, ktorí čítajú pri nočnej lampe. Míňajú elektrinu na čítanie! Mestské dievčatá, ktoré vyrastajú v ateistických pomeroch (rodičia nechodia do kostola, nemodlia sa pred jedlom...), dívajú sa na pobožné kamarátky s veselými plamienkami v očiach. Skúste sa prežehnať v študentskej menze pred polievkou, uvidíte tie veselé plamienky okolo seba. Prečo je to? Je to všetko na úrovni toho starého otca z Hýb - s tým rozdielom, že on si nahlas zamrmle: "Len si čítaj! Zbesni sa!", kým však kamarátka len pomyslí: "Len sa prežehnávaj! Nebudeš ty od nás onakvejšia!" Vo všetkých označeniach ľudí, na ktorých sa vypytujete, je irónia. "Koho hľadáte? Anku? Tú pobožnú? Je v matematickom kabinete..." "Vy poznáte nášho Ludva? Toho turistu?" Ludva volajú turista, lebo chodí s Čechmi po Vysokých Tatrách. Ostatní Tatranci nie sú turisti. Podaktorí boli už aj vo Viedni, aj vo Francúzsku, ale v Mengusovskej doline ešte nie. O Furkote ani nehovorím... A toho, ktorý na túry chodí, volajú turista. Tú, ktorá chodí do kostola, volajú pobožná. V mnohých rodinách sú inteligenti. Inteligentom volajú brata alebo sestru, ktorí vedia plynulo rozprávať o politike. Ale tak zoširoka, koncepčne. My sme mali v rodine Jožka báčiho, volali sme ho inteligent. Rozohnene hovoril pri nedeľnom obede o zvláštnom type komunizmu v Číne. Všetci sme počúvali, ale očká nám ironicky svetielkovali. Prišiel som na to, že táto vlastnosť je pre náš národ charakteristická. Nechodím do hôr, ale tým, čo chodia sa vysmievam. Nečítam pri nočnej lampe knihy, ale tí čo to robia, ma mierne štvú. Nechodím do kostola, ale tých, čo chodia, volám pobožní. Nie som komunista, ale milionárov by som najradšej pozabíjal. Ja si vážim ľudí, ktorí sa otvorene pred všetkými prežehnajú, pestujú turistiku, čítajú večer pri lampe knihy, a čo je na Slovensku najťažšie: vedia nahlas povedať pred všetkými, že sú abstinenti a nedajú si ani glg!
Zdroj: Július Satinský: Čučoriedkáreň (2), IKAR 2003
-------------------------------------------------------------
Komentáre