Chodíte správne?
Všeličo by sa dalo napraviť. Napríklad taká chôdza. Vy si možno myslíte, že chodíte, ako sa na čučoriedku patrí, a možno je to vo vašom prípade aj pravda. Ale možno medzičasom získali pri chôdzi vaše nohy nejaký zlozvyk. Totiž nie je chôdza ako chôdza! Nohy sú na svete spolu s vami už dosť dlho. Niektoré aj dvadsať rokov, niektoré tridsať, podľa toho, kedy ste sa narodili. A nohy musia furt chodiť. Aby si to zľahčili, bez toho, aby ste si to všimli vy ako majiteľka nôh, začnú sa šúrať. Šúravá chôdza, takzvané šúranie sa, je pohodlná a ľahko si na ňu nohy zvyknú. Človek, ktorý sa šúra, nedvíha pri pohybe dopredu nohy. Len sa šúra. Skúste v triede spočítať, koľko žiakov príde k tabuli, keď ich vyvolajú, a koľko žiakov sa prišúra. Šúranie je medzi nohami veľmi populárne. Myslím tým nie doslova medzi nohami, ale v spoločenských kruhoch našich nôh. Viem, že si rozumieme, ale tí čo myslia dvojzmyselne a stále na škaredé veci, nech si trhnú nohou! Okrem šúrania je veľmi obľúbeným druhom chôdze šmatlanie. Možno vaše nohy chodia už dávno šmatlavo a doteraz ste si to ani nevšimli. Pravdepodobne preto, že ste ešte nemali promóciu. Až na promócii sa vždy ukáže, kto chodí šmatlavo! Dobre vám radím, keď prídete domov a vyzujete sa, pozornejšie si poprezerajte svoje topánky alebo sandále. Ak šmatlete, tak celkom určite máte také vyšmatlané podpätky, že je to až neúnosné! Nohy vás nosia. Preto musí byť obuv únosná a nie neúnosná! Kúpte si nové topánky alebo sandále a prestaňte šmatlať! Pri troche pozornosti sa to dá zvládnuť za také dva-tri roky. Ja som sa na vysokú školu ešte došmatlal, ale potom som prestal mať s nohami zľutovanie, kúpil som si nové škrpále, prepáčte, chcel som povedať sandále, a prinútil som ich chodiť rovno, rázne a vkusne. Nám chlapčiskom je dobre, my sa nemusíme pohupovať v bokoch ako vy. Akože? Vy sa nepohupujete pri chôdzi v bokoch? To mi ani nehovorte! A načo tie boky máte? Kde ste vyrastali? To vám matka nepovedala, že sa máte pohupovať v bokoch? Keď kráčate a nepohupujete sa v bokoch, tak sa potom nečudujte, že si vás nikto nevšíma! My sme mali učiteľku, tá keď chodila v triede pomedzi lavice, pohupovala sa v bokoch tak expanzívne, že sem-tam narazila bokom do lavice, až nás to s Dilingerom (s ktorým som vtedy sedel) odhodilo nabok! Nuž ale vráťme sa k chôdzi. Ak sa nešúrate, ani sa nešmatlate, môžete si gratulovať. To znamená, že chodíte správne. Iba ak by ste krívali... Ako vidíte, všeličo by sa dalo napraviť. Napríklad také vlasy. Vy si myslíte, že ich máte v poriadku. A možno keby ste stretli naslovovzatého odborníka, povedal by vám niečo iné. Nechcem sa vám miešať do súkromia, ale správna čučoriedka by mala mať, už len kvôli nám, chlapčiskám dlhé vlasy. Takto na vrabca ostrihaná môžete akurát počúvať rádio, aj to v nejakej tmavšej miestnosti.
Zdroj: Július Satinský: Čučoriedkáreň (2), IKAR 2003
--------------------------------------------------------------
Komentáre