Ďakujem vám, drahé psy
Odjakživa som ako herec napodobňoval psy. Aby ste mi rozumeli, niežeby som imitoval psy, že by som štekal, kňučal, vrčal, zavýjal, to nie. Študoval som starostlivo psíky zblízka. Zistil som totiž, že psy počas tisícok rokov, čo žijú s nami ľuďmi "na hromádke", prebrali naše grimasy. Vy si určite, milé čučoriedky myslíte, že si vymýšľam. Nie, nie za všetko, čo bolo na mne ako komikovi smiešne, vďačím psom. Sú vo výraze tváre dokonalé. Nehovoria, sú to nemé tváre, ale tváriť sa vedia tak, že je to strašne smiešne. Pousilujem sa vám podrobne opísať, v čom sú mi vzorom. Predstavte si napríklad takúto situáciu: prídete domov, pes vás privíta, skáče od radosti, a zrazu zistíte, že vám, kým ste neboli doma, na franforce roztrhal úplne novú papučku za 286 korún. Už aj druhú načal, ale jedna je načisto zničená.
"Čo si mi urobil s papučou?" A teraz to začne. Pes si sadne a nedíva sa na vás, veľmi previnilo sa díva kamsi do plafóna. Vrtí pritom chvostom, akože nič sa nestalo, že to nestojí za reč. Dvíhate hlas: Ty si myslíš, že ja kradnem? Veď to boli drahé papuče s brmbolcom! Kde je brmbolec?" Už kričíte, hlas vám preskakuje: "Kde je brmbolec?" Psík vytiahne spod stoličky brmbolec, položí pred vás a zasa sa kuká nevinne, ale úplne nevinne kamsi hore do kúta. To je presne človek v tej istej situácii. Ibaže človek, ktorý sa správa ako pes. Predstavte si, že príde domov vaša žena a vidí svoj nový nádherný župan za 2860 korún pokrčený vedľa nahej ženštiny, ktorú ste neopatrne pozvali počas neprítomnosti vašej manželky k vám. Väčšina mužov sa správa v takejto situácii presne ako pes. Díva sa kamsi do kúta, bojí sa pozrieť žene do očí, a keď tá zakričí: "A kde je cingulum? (cingulum je opasok na župane) Kde je cingulum?" rýchlo ho vytiahnete spod milenky a položíte manželke k nohám. No hrôza! Ale nie je to smiešne? Tá hrôza (samozrejme, ak sa nestala vám) je vlastne strašná sranda. Muž sa pozerá kamsi hore do plafóna a najradšej by aj chvostom krútil, akože on za to všetko nemôže, ale muži chvostom v takýchto situáciách krútiť nedokážu. Ak toto všetko zahrá Chaplin vo filme, je z toho groteska. Milujem psy, pretože sa na ne pozerám ako na účinkujúcich v groteske. Komici psy napodobňujú, a preto sú takí dobrí. Odkukali sme od psov podliezavosť, rafinovanosť, lenivosť, občas si zabehneme ako ony. Celý život som bol - ako herec - vďačný mojim psom za grimasy a inšpirácie. Keď som hral, že som hladný, bol som hladný ako pes. Keď som hral unaveného, bol som unavený ako pes. Keby som hral hladného alebo unaveného človeka, bolo by to tiež vierohodné, ale nebolo by to smiešne. Len si všimnite, ako pri stole sedí váš hladný štvornohý priateľ: ako prešľapuje, grúli očami (akože: hoď mi už tú kosť, lebo ti tu skapem od hladu...!). Ak si ho nevšímate, labkou vám poškrabká nohu. Veľa ma psy naučili! Pozdravujte odo mňa vaše psy a dajte im pusu na ňufák!
Zdroj: Július Satinský: Čučoriedkáreň (2), IKAR 2003
-------------------------------------------------------------
Komentáre