Rodina v obchodoch
Moja rodina ma vždy po večeri opustí. Doma nie, ale keď sme na dovolenke v Stredomorí. Najprv som nevedel, prečo ma nechávajú večer v izbe samotného, ale potom som to z nich vytiahol! Chodia po obchodoch! Mňa by do obchodu nikto nedostal ani cez deň, nieto ešte večer. Ale oni chodia ňúrať, či nenájdu niečo, čo by ich ako kupcov veľmi uspokojilo a čo by stálo čo najviac peňazí. Dlho som sa tváril, že neviem, kam chodia po večeroch na Kréte, na Sardínii alebo na Cypre, až jedného večera som nevydržal, drahé čučoriedky, a vybral som sa ich špehovať. Hneď pri hoteli mi zmizli a už-už som sa chcel vrátiť do izby, keď som ich zazrel v zlatníctve. Len čo vyšli z hotela, šibli do najbližšieho zlatníctva. Mňa neokabátia! povedal som si. Keď je na obchode napísané Juwell, tak to je zlatníctvo. Dlho čosi vyberali, skúšali si prstene a napokon kúpili tenučkú zlatú retiazku. Nechápem, ako môže niekto toľko času stráviť vyberaním šperkov či zlata? Ale zrejme nie som ten správny typ! Musí to byť na mne vidieť, že považujem zlatníctvo za veľmi fádny obchod. Nuda, samá nuda... Iné by bolo, keby som patril k branži. Nechám rodinu v hoteli, vezmem vrece, revolver a masku, zájdem do zlatníctva a trochu im to tam prečistím. Tak by ma to bavilo, ale míňať tam vlastné peniaze? To nechápem. Zrejme je to aj preto, že som nikdy nechodil s čučoriedkou, ktorá by trvala na nejakých darčekoch zo zlatníctva. Lebo sú aj také. "A toto strieborné s očkom by si mi nekúpil?" a hlcú vás hlbokými čiernymi očami. Neviem, ja som na takú nenaďabil. Okolo mňa sa pohybovali maškrtné čučoriedky, ktoré boli celý deň také rozjedené, že im nerobilo ťažkosti zjesť všetko, čo mali napísané na jedálnom lístku. Ale vráťme sa na stredomorský ostrov. Po zlatníctve vnikli moji príbuzní do obchodu s froté uterákmi. Bolo cez výklad vidieť, ako som ich tam špehoval, že sú vo svojom živle! To som ich chválil. Tu nakúpiť je užitočné a praktické! Taký jemný froté uterák, na ktorom je vyobrazená celá Kréta alebo Rodos, to sa doma vždy zíde. Nielen ako uterák, ale aj ako výzdoba v obývačke. A vy sa spokojne a sebaisto usmievate. Už ste z dolnej vrstvy v stredo - dolnej vrstve, keď Boh dá a otecko zarobí na ojazdených autách ako vlani, dostanete sa až na stredo - hornú vrstvu. Ešte to nie je hajzelsosajty - horných desaťtisíc, ale už sa tam blížime! A tak som si to celé domyslel pri tom večernom špehovaní rodiny v obchodoch na Kréte a potom, čo si kúpili aj slamené klobúky a umelecky vytvarované sviečky, prestal som ich špehovať, vrátil som sa do hotela a skromne si hrkol pri posteli frndžalice, ktorú som prepašoval cez medzinárodné letiská až na ostrov.
Zdroj: Július Satinský: Čučoriedkáreň (2), IKAR 2003
------------------------------------------------------------
Komentáre