Kedy sa skončia majstrovstvá?
V postkomunistických krajinách sa teraz hrajú kľúčové futbalové zápasy. Koncom tisícročia dospeli majstrovstvá sveta v komunistickom futbale k veľmi zaujémavému, romantickému poňatiu futbalovej hry. Pred zrakmi divákov sa hrá futbal, ktorého pravidlá sa menia počas hry. Samozrejme, že to divákov poburuje. Ale len tých, čo sa do futbalu rozumejú. Obrovský počet divákov sa ocitol na majstrovských zápasoch len preto, lebo im komunisti dali voľné lístky (nežná revolúcia). Dívajú sa na futbalistov, hodnotia ich dresy, účesy, beh, všetko možné okrem futbalu - lebo do futbalu sa proletárska tribúna rozumie ako hus do piva. A na ihrisku hrajú komunisti (akoby o dušu) majstrovské zápasy.
Vôbec nejde o futbal. Ťahajú čas. Celí život boli trénovaní, kopali, robili fauly... Kto by mal hrať futbal, keď nie komunisti. Lenže im sa už dávno odnechcelo hrať futbal podľa pravidiel. Dlhé roky ich nikto nekontroloval. Usporiadatelia vyviedli tých divákov, ktorí nahlas protestovali proti porušovaniu futbalových pravidiel zo štadióna. A tak ten dnešný "futbal" vyzerá. Mnohí z hráčov hrali ešte v prvom polčase v súperovom drese. Prestali si rozumieť s kapitánom, a tak sa v polčase pod tribúnou dohodli so súperom, vymenili tričká a hrajú ďalej. Veď na tribúnach je obecenstvo, ktoré sa do futbalu trt rozumie...
Na zápase je aj zopár delegátov FIFA, tí krútia hlavou nad futbalom, kde možno hrať aj za bránou, aj rukami - podľa toho, ako sa to kapitánovi vedúceho mužstva hodí. Komunisti zanovito tvrdia, že by počas zápasu FIFA do futbalu hovoriť nemala. Podľa pravidiel je pánom na ihrisku hlavný rozhodca (práve mu stiahli trenírky) a dvaja postranní (tiež bývalí komunisti, ktorí sú radi, že ich delegovali a smejú sa na hlavnom rozhodcovi bez trenírok spolu s tribúnami). FIFA nemá šancu. Na ihrisku sa dejú veci, ktoré tribúny zabávajú, vzrušujú. Samozrejme, nie sú to futbalové finty. Futbalisti vedia, že väčšina sa do futbalu nerozumie, a preto robia šou: tu niekto schová loptu a celý štadión ju hľadá. Ach, to je vzrušujúce! Kde len môže byť? Kapitán domácich (vyhrávajú 10:0 a budú vyhrávať aj 20:0, 30:0 - podľa toho, koľko sa kapitánovi bude zdať dosť) - kapitán vie, kde je lopta. Robí drahoty, nechce to prezradiť. Tribúny sú nadšené. Aha - tu je lopta! Ukáže kapitán na rozhodcovu hlavu a štadión ide skapať od smiechu. Kdeže futbal! O ten na týchto majstrovstvách už dávno nejde! Dva góly dali domáci rukou, tri z ofsajdu a pri ostatných držali brankárovi ruky za chrbtom, aby nemohol chytať. Hahaha.
Ženy na tribúnach plačú od nadšenia. To je zápas! To je napätie - ako to dopadne? Už je to 12:0!!! Kapitán rozhodol, že keď dá gól on, ráta sa za dva góly. Bývalí komunisti, ktorí prehrávajú 12:0, sa tvária, že sú z toho nešťastní... Ale aj oni vedia, že nejde o futbal. Ťahajú čas. Všetci komunisti - to je jedno, či v Belehrade, Minsku alebo na Kube - ťahajú čas. Veľmi dobre vedia, že keď sa skončí ich "futbal", skončia aj oni.
V tejto situácii musia mať na štadióne pevne v rukách miestny rozhlas. Mohlo by sa stať, že by nejaký študent zapol mikrofón a začal divákom vysvetľovať futbalové pravidlá. A oznámil by tribúnam, že futbal, ktorí im komunisti v rozličných farebných dresoch predvádzajú, vôbec nie je futbal. Je celkom možné, že by rozveselené a vzrušené masy na tribúnach hlas toho študenta z ampliónu nebrali vážne, ale pre istotu treba zvukovú kabínu držať zamknutú. A keď dať niekomu kľúč, tak spoľahlivému súdruhovi, ktorí sa do "futbalu" vyzná. (Vďaka ti, súdruh Darmo.) Svet čaká poriadna fuška, aby po komunistických majstrovstvách sveta vo futbale vysvetlil tribúnam, aké sú vlastne pravidlá skutočného futbalu. A svet, to sme my všetci. My, čo reveme z plnej sily Tichá noc, svätá noc... lebo sme si už dávno odvykli od pianissima. Veľmi sa teším na časy, keď sa skončia majstrovstvá sveta v komunistickom futbale a svet si užije piano pianissimo.
Krásne tohtoročné vianočné sviatky, plné piana pianissima vám želám.
Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, IKAR 2007
----------------------------------------------------------------------
Komentáre