Nemám pocit spolupatričnosti
Asi budem musieť zájsť k lekárovi. Nemám pocit spolupatričnosti. Viem, že k niekomu patrím. To sa nepatrí, nepatriť k nikomu. Aj by som možno mohol menovať stranu, hnutie, ale je to zbytočné, pretože nemám pocit spolupatričnosti. Niekto namietne: "Čo tam po pocite! Hlavná vec, že patríme spolu!" Lenže moju spolupatričnosť musia ostatní cítiť. Niečím ju musím manifestovať. Ja ju aj manifestujem - ale keďže nemám pocit spolupatričnosti, používam masku a ostatní to cítia. "On to na nás hrá, že je s nami spolupatričný!" Darmo sa zakuklujem, prekukli ma! Darmo furt všetkých objímam, zubím sa od ucha k uchu - cítiť, že to nie je úprimné, že ten pocit spolupatričnosti nemám, že ho len hrám.
Ešteže je nás zanedbateľne málo. Pol promile. Ostatní majú vyvinutý pocit spolupatričnosti na maximum. Podaktorý sa aj do zadku pchajú. Manifestačne. Aby lídri o ich pocite spolupatričnosti vedeli. Ach, ako im závidím! My odľudi, individualisti, býci samotári bez pocitu spolupatričnosti sme v kolektíve neobľúbení. Poznáte nás zďaleka. Vy sa vovalíte veselí a usmiati do závodnej jedálne a voláte: "Zrazme stoly! Budeme sedieť všetci spolu, veď patríme k sebe!" A my individualisti bez pocitu spolupatričnosti frfleme: "Načo spolu? Najedzme sa každý zvlášť... Bude viac miesta na taniere, príbory..." To sú mi už len argumenty! Samý formalizmus, elitárske chúťky. Takých kozmopolitov poznáte v škole cez prestávku na dvore. Všetci džavocú, prechádzajú sa dokola v dvojstupoch, a ten "vydarenec" stojí v kúte pri plote, hľadí kdesi ponad plot. Pánubohu do okien... Doma je večer v obývačke veselo. Rodina diskutuje o Húskovi, Clintonovi, celá sa názorovo vyhrocuje, vyfarbuje a človek bez pocitu spolupatričnosti sedí hore vo svojej izbe, číta knihy (podaktorí aj po česky, po maďarsky!) a necíti potrebu vyjaviť sa, zraziť stoly, angažovať sa, pocítiť spolupatričnosť... Je nás dva aj pol, ale mali by na nás dávať väčší pozor! Mne môžete veriť, ja viem, čo nám chodí po rozume. Poškuľujeme po vládnej budove. Morfondírujeme, ako by mohla opozícia - to sú tí, čo nemajú pocit spolupatričnosti - ten pocit spolupatričnosti dostať. Ešteže nám to nie je od prírody dané. Inak by bol s našou vládou amen. Nastal by chaos, jedni by kričali čihí, iní hota. Mráz mi chodí po chrbte z nás, čo nemáme pocit spolupatričnosti. Sme nebezpeční kmíni! Všetci sú na najlepšej ceste, aby vytvorili pevný pocit spolupatričnosti - jeden za všetkých, všetci za jedného. Už-už by to bolo v najlepšom poriadku, už-už všetci rozumejú tej fráze, a zrazu bác! Je tu parafráza: "Jeden za všetkých, všetci za nikoho!" Jednota je nahlodaná, každý by sa mal hrať na svojom piesočku, jesť pri svojom stole, dívať sa ponad školský plot do cudziny. Veď je to choré! Veď to môže drgnúť rozjasaný jednotný dav dôchodkýň a jazykových komisárov ne vedľajšiu koľaj! Lebo na koľaji prvej je to v poriadku, ale: "Na koľaji druhej pozor! Prichádza rýchlik s americkým typom demokracie! Dôchodkyne, preč z peróna! Jazykoví komisári, spojte sa! Odborníci, nastupujte do vagónov prvej triedy!" Pekne by sme dopadli. Vo vzduchu by lietali plnou parou parafrázy a prudko by sa narušil pocit spolupatričnosti. Pred takými kmínmi, ako sme my - ľudia bez pocitu spolupatričnosti - sa majte na pozore! Našťastie - ako sa obzerám okolo seba - máte sa na pozore a pocit spolupatričnosti si nahlodať nedáte. Nepoznám bezpečnejší životný pocit ako pocit spolupatričnosti. Z amplióna zaznie: "Heil Hitler!" a do vzduchu vyletí les rúk. "Heil! Heil!" Minule to na rockovom koncerte kdesi vo svete jeden rockový spevák vyskúšal. Zvolal do mikrofónu na davy: "Heil Hitler!" a davy v prudkom pocite spolupatričnosti zrevali: "Heil!" Tie deti vôbec nevedeli, o čo ide. Ale mali pocit spolupatričnosti. Tak ako dôchodkyne a jazykoví komisári. Pocit spolupatričnosti je miliónkrát vyskúšaný od čias starých Vikingov, Alemanov, Kvádov aj Hunov. Pocit spolupatričnosti znamená životné pohodlie, bezvetrie, mier. Orientácia je jednoduchá a ľahučká. Poobzerám sa a s pocitom spolupatričnosti kričím buď "HOSANA", alebo "UKRIŽUJ!" Podľa toho, či sú okolo mňa gardisti alebo komunisti. Ach, aké je to jednoduché, keď človek dokáže mať pocit spolupatričnosti.
Asi budem musieť zájsť k lekárovi. Aj opozičné strany by mali vyhľadať lekársku pomoc - en gros! Aby im dačo doktori predpísali na pocit spolupatričnosti. Inak to tu bude stále "JEDEN ZA VŠETKÝCH, VŠETCI ZA NIKOHO."
Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, IKAR 2007
----------------------------------------------------------------------
Komentáre