V nepálskej turistickej sezóne mám veľmi málo času na moje deti v Happy Home. Stále som v horách a keď zídem dole do Káthmandu, väčšinou sa stresujem v office, dohadujem s Nepálcami, ktorých ponímanie času je celkom odlišné, alebo jazdím na motorke hore-dolu a vybavujem. Zrazu mi zavolal jeden zo sponzorov Happy Home, ktorý je tu práve na návšteve, že chce zobrať deti na výlet do naďalekej vyhliadkovej dedinky za Káthmandu. Piknik aj s prespaním. Bola som práve v nemocnici s naším chlapčekom a najprv mi napadlo, že to zariadim, ale ja ísť nemôžem, mám predsa veľa práce, keď sa zrazu niečo stalo, ani neviem čo, len som zastala, pozrela som sa na nášho Prakasha, ktorý ležal na intenzívke, napojený na milión hadičiek po zložitej operácii srdca, a zmenila som názor. Na piknik pôjdem. Nakopla som motorku, preslalomovala sa cez nepálsku dopravu a o hodinu aj pol už tancovala pri vatre s mojimi drobcami a jedla ryžu rukami. A tu som po roku a pol uvidela Bishala. Nášho chlapca, ktorého som pred rokom a pol zobrala z ulice, odňala mu lepidlo v igelitovom vrecku a strčila ho na protidrogové. Mal 15 rokov a bol to typický malý, vychudnutý, zjazvený pouličný feťák. Teraz prišiel svalnatý, čistý mladý muž s triezvymi očami, potriasol mi ruku a poďakoval sa mi, že som mu pomohla. Už pol roka sa zaúča v neďalekej turistickej reštaurácii za kuchára. Dali sme sa do debaty a každú chvíľu som vytriešťala oči. Na odvykačke z neho spravili chlapa, ktorý chce byť zodpovedný a potrebný. Márne som hľadala v pamäti to drzé pouličné decko, čo smrdelo od toluénu. Toto je iný človek. "Každý deň, keď sa zobudím, môžem začať odznova," vraví mi môj malý zverenec a mne je jasné, že práve povedal jednu z tých viet, ktoré počúvate celý život a nič a zrazu sú hviezdy nastavené inak a dostanete šľahu po hlave vidíte veľkú pravdu. Každý deň môžem začať inak. Môžem ísť napríklad na piknik s detičkami, namiesto officového stresu, môžem veci urobiť inak ako predtým, môžem sa zobudiť, vyzrieť z okna a namiesto ponáhľania sa do práce radšej pol hodinu srkať čaj a pozorovať modliacich sa Tibeťanov, ako kráčajú svoje ranné kolečko okolo svätého kopca Swayambhu. Kurník, život je priveľmi krátky na to, aby sme každý deň žili tak, ako sme zvyknutí.
Očami Doroty Nvotovej
19.02.2013 20:10:32
:)
Komentáre