Milujem pohanské sviatky. Od pálenia Moreny na Slovensku až po zapaľovanie cukrovej trstiny v Nepále. To si každý zoženie palicu cukrovej trstiny, všetci sa stretnú na námestí, založia veľkú vatru, potom si do nej každý strčí tú svoju palicu a keď ju po piatich minútach vyberie, tresne s ňou z celej sily o zem. A tá cukrová trstina normálne vybuchne. A čím viac ju necháte obhorieť a čím viac tresnete, tým viac vybuchne. Preto, keď nejakému chlapovi trstina iba tak slabučko praskne, všetci sa mu zasmejú. Chlap ako hora má zasa obrovský aplauz, keď sa mu z trstiny ozve doslova delobuch. Pred pár dňami som mala to šťastie zažiť ďalší pohanský sviatok do svojej zbierky - nachádzam sa v anglickom Cornwalle, kde sa budem o pár dní vydávať, a práve prebiehal festival Flora day. Celé mesto sa chystalo už niekoľko dní predtým, na každej lúke a pri každom potôčiku sa zbiehali ženy s deťmi, a trhali kvietky, a potom si nimi zdobili domy, obchody, šaty, vlasy, autá. Tradíciou je, že celý deň hrá v meste dychovka a pri jej zvukoch ide slávnostný sprievod, kde tancujú muži a ženy v dobových kostýmoch. A všetci vítajú jar. Cornwallčania sú veľmi hrdí na svoj pôvod a každému to hneď dajú znať. Kým Írsko, Škótsko a Wales každý vníma tak nejako aspoň čiastočne separátne od Anglicka, na Cornwall sa takmer zabudlo. Bohatí Angličania tu skúpili, čo sa dalo, v tejto nádhernej prímorskej oblasti s rozprávkovými kamennými domčekmi, a chudobným cornwallským rybárom nezostalo nič iné, ako presťahovať sa do bytoviek vo vnútrozemí. V krajine už nie je dosť práce a žiť tu je neúnosne drahé. Preto občas Cornwallčan trpko prehltne, keď vidí, ako Londýnčan parkuje s autom pred tradičnou cornwallskou chalúpkou. Všetko je tu zariadené a postavené v námorníckom štýle, každý dom zdobí atrapa kotvy alebo kormidla, v krčmách sú fotky námorníkov a na každej lavičke striehne hladná čajka. Nádherná krajina. Najmä, keď vidím jej pôvodných obyvateľov, ako sa v kostýmoch a kvetmi ozdobení radostia z niečoho, čo je staršie ako celá tá hlúpa politika. Tí, čo nemajú historické kostými, sú zaodetí do vetvičiek a listov a kvietkov, ako horské víly. A vykrikujú niečo prastarým jazykom, ktorému nerozumiem, a to je na tom exotické a krásne. Milujem pohanské sviatky.
Očami Doroty Nvotovej
01.12.2012 20:07:50
:)
Komentáre