Možno by môj život vyzeral úplne inak, keby som neprechovávala takú nenávisť voči škole. Možno by som bola niekto iný, keby som nemala odpor k autoritám. Keby som vedela, ako sa učiť. Odmalička mi šlo len to, čo som mala rada - a nesnažila som sa to zmeniť. Súťaživosť ma prešla na konci prvej triedy a bolo. Už len udržať ten balans, aby tie známky boli také, aby som nemala doma zaracha. Na strednej som väčšinu vyučovania preblicovala. Nevážila som si vzdelanie. Keď niekomu poviem v Nepále, že u nás sú školy zadarmo a napriek tomu ich veľa mladých ľudí neštuduje a radšej sa nejako premotajú. Nepálci nechápavo krútia hlavami. Ako keby som vyhadzovala chleba či trhala peniaze. Nejde im to do hlavy. Väčšina z nich si nikdy nenašetrí toľko, aby svojim deťom dopriali luxus vzdelania. To si môžu dovoliť len deti z hornej kasty. Tí najchudobnejší sa nedostanú ani na strednú a často ani na základnú - tá štátna je síce zadarmo, ale keď nemajú ani na autobus a školskú uniformu, dieťa jednoducho musí makať v domácnosti a basta. Tí, ktorí pochopili, čo všetko môže vzdelanie znamenať pre ich deti (a ich dôchodok, keďže sociálny systém nemajú), trieskajú si hlavu o stenu, že im nedokázali našetriť. Že sa lepšie nenarodili. Moje deti v sirotinci v Káthmandu chodia do drahej súkromnej školy. Tešia sa do nej, úlohy si robia rady (!) a prázdniny veľmi rady nemajú. Ich snom je byť učiteľmi a doktormi a celý život študovať. Pribrali sme desiatky nových detí a rozhodli sme sa namiesto drahých poplatkov súkromnej ziskovej škole založiť radšej vlastnú. Kvalitnú a našu. Zamestnali sme úžasnú učiteľku, čo vie výborne po anglicky, prenajali budovu a prevádzka sa minulý týždeň začala. Deti, ktoré nikdy neboli v škole, majú v očiach iskričky. Niektoré z nich ešte pár dní predtým žobrali na ulici. Nevedia, že v škole by mali byť lavice a stoličky. My to však vieme a snažíme sa vyzbierať peniaze na ne. Keď sa pozerám, ako sedia na zemi s schúlené študujú knihy, hrnú sa mi slzy do očí. A neznášam sa za to, ako som pohŕdala vzdelaním. Keby som mohla aspoň trochu z možností, ktoré som nevyužila, dať im! Ak môžete, prosím prispejte nám na lavice a chýbajúcu výbavu. Decká za to čaká skvelá budúcnosť, akú má v Nepále málokto.
-----------------------------------------------------------------------
Zdroj: .týždeň 11.7.2011
Očami Doroty Nvotovej
22.07.2012 20:08:22
:)
Komentáre