Strata niečoho cenného môže byť oslobodzujúca. Vždy som si to vysvetľovala tým, že ma asi baví zbavovať sa nepotrebného. Keď mi však "šlohli" mobil, cítila som sa stiesnená, akoby odtrhnutá od sveta, až kým som sa nedostala k ďalšiemu. Keď mi potom vykradli garáž, moju slimačiu ulitku, pochopila som. Musela som, inak by som sa zbláznila. Ničota. Ani foťáky, ani rifle GPS-ka, dokonca aj šampón. Takzvaná kompletka. Mohla som si to hodiť, alebo som sa mohla posadiť na starú sedačku, ktorú nikdy nikto ukradnúť nemôže, pretože váži viac ako klavír, uvariť si čaj, a pozrieť sa s pokojom na tú smršť, čo ostala. Neviem, ktorá vyžšia moc ma prinútila nájsť v sebe pokoj. Ako som tam tak sedela, ani som neplakala, len som si uvedomila, že tie rifle, čo mám na sebe, mi vlastne stačia, a aj ten foťák, čo som mala so sebou, keď sa to stalo, aj ten mi stačí, a že tú GPS-ku už nepotrebujem, lebo himalájske chodníky už mám v nohách a v srdci a že vlastne mať málo znamená neskutočnú slobodu. Ten pocit mi pripomenul rozchod s partnerom. Bolí to, škrie to, človek si vyčíta, ale ten pocit, keď sa nemusíte o nikoho starať, a môžete sa len tak zdvihnúť a ísť a nevysvetľovať! To je ten pocit, ktorý majú chudáci, bosí idú, kam chcú, a o nič neprídu. Pred pár dňami mi zase vybielili moju vonkajšiu existenciu. Teda 85000 rupií a mobil a všetky kreditky. Spala som v hotelovej izbe, ľadvinka s cennosťami ležala na zemi pri mojej hlave a niekedy v noci, nečakane a nepozorovane mi ju niekto odobral. Môj snúbenec začal panikáriť a obviňovať personál, ja som si zase sadla na posteľ a zase do mňa prišiel ten nepochopiteľný pokoj. Už štyri dni existujem bez mobilu, za požičané peniaze, mám to, čo mám a to, čo nemám, ma aspoň neťaží. Utešuje ma myšlienka, že žijem v krajine, kde je väčšina ľudí pod prahom chudoby a že ten chudák, čo mi to všetko ukradol, možno zachráni svoje štyri deti, kúpi domov veľké vrece ryže na celý mesiac, syna pošle na školu a možno mu ešte ostane aj na to, aby si rozbehol malý vlastný biznis. Je to naivné a je mi jasné, že kradnú väčšinou kurvy, čo majú doma dosť, ale prosím, nepripomínajte mi to. Zatiaľ sa teším, že nezvoní mobil a že nedržím na pleci kabelku, ale ruky aj prachy mám vo vačku.
Očami Doroty Nvotovej
10.11.2012 20:08:38
:)
Komentáre