Bol neporovnateľne čistejší ako ostatní. Mal iné, inteligentnejšie oči a najmä nežobral. Nepýtal si peniaze ani keksíky, iba sa ma spýtal, ako sa mám a potom si požičal môj mobil, aby zavolal domov mame. To je ďalšia nezvyčajná vac. Thamelskí chlapci nevolávajú domov. Žijú na ulici, spia na ulici na kartónoch pritúlení k svojim spolupútnikom, pouličným psom a fetujú lepidlo z vrecka. Chlapec volal s mamou a v jeho hlase bolo cítiť smútok. Keď dohovoril, vytiahol vrecko s lepidlom, párkrát si potiahol a pozrel sa na mňa veľkými, smutnými očami. Odvtedy sme zostali priatelia. Keď potom prišiel filmový štán z Česka nakrúcať dokument o mojom živote tu v Nepále, nastal čas nasnímať aj túto pouličnú stránku môjho života. Napriek tomu, že thamelským chlapcom nikto šancu nedáva a všetci špecialisti na túto problematiku tvrdia, že je nemožné jednak ich na liečenie dostať, a potom ich tam udržať a už vôbec nie trvalo im pomôcť, podarilo sa mi zachrániť už dvoch chalanov. Už dva roky sú bez lepidla, podstúpili ličenie, a teraz sa učia za kuchárov. Keď som sa pozerala na Sumana, bolo mi jasné, že on šancu má. Ale podnet vždy musí prísť z ich strany, a tak som mlčala. Sľúbila som, že chlapcom kúpime nové oblečenie. Každý z nich dostal igelitku s novými vecami, ktoré si sami vybrali na trhu. Potom nás zatiahli do verejných umyvární - chceli sa najprv osprchovať, kým si to na seba oblečú. Prvý sa osprchoval Suman a kým sme čakali na ostatných, sadli sme si na lavičku a kecali. Suman na mňa pozrel a povedal: prosím, pomôž mi. Zober ma preč odtiaľto. Vyrazilo mi to dych. Nikto z nich ma nikdy takto priamo nepožiadal. To už si kamera všimla, že na lavičke sa niečo deje a začali nás točiť. Chlapec si to nevšimol. Alebo mu to bolo jedno. Si ochotný byť dva roky zavretý na liečení? - pýtam sa ho. Prikyvuje. Chceš sa učiť a pracovať? Ok, tak poď. Hneď dnes. Jeho oči sa zalejú slzami a silno ma objíme. Už je to mesiac. Suman je na liečení už mesiac a darí sa mu výborne. Zatiaľ je tam na dobré slovo, sľúbili sme šéfovi, že zoženieme na jeho pobyt sponzora. Treba mu 60 eur mesačne. Ak chcete adoptovať na diaľku 16-ročného feťáka, ktorý ako jeden z mála mal tú odvahu sám od seba z tej pseudoreality vykročiť, urobíte veľmi dobre.
Očami Doroty Nvotovej
09.02.2013 20:14:36
:)
Komentáre