Keď som mala 12 rokov, môj ružový voňavý denník s obrázkami macíkov bol plný rozličných chlapčenských mien. Najprv to bol Patrick Swayze z filmu Hriešny tanec, potom istý Jason zo seriálu Beverly Hills, potom Old Shatterhand a končilo sa to reálnym chlapcom Kamilom. Denník som si písala 2 roky. Potom som si ho po sebe prečítala, a musela som prestať. Namiesto toho som radšej začala písať poviedky. Samozrejme, s intenzitou denníka. Pokračovala som s tým až dovtedy, kým som si nezačala písať denník verejný-do .týždňa. Začať vážiť vlastné myšlienky a slová nie je zlá terapia-mnohí to zistili s príchodom nového fenoménu-blogov a Facebooku. Nie sú naše každodenné staatusy zasa len denníkom? Denníkom, ktorého slová nezostanú zamknuté v navoňanom zošitku? Teraz, po rokoch, v Himalájach, sprevádzajúc turistov horami, s úsmevom sledujem ich denníkové obsesie. Prídu pripravení, s krásnymi ozdobnými zošitmi. V prvé dni si berú denník zakaždým ne večeru a keď dojedia, pustia sa do písania. Na tvári majú kreatívny a zapálený výraz a občas zdvihnú zrak a spýtajú sa ma, ako sa volala dedina, kde sme obedovali a kde boli tie zlaté malé detičky. Ostatní, tí, čo nepíšu (väčšinou chlapi) sa im smejú. Potom, po treťom pive, im diktujú, čo majú zapísať. Napríklad nejaký oplzlý vtip, ktorý práve padol pri stole. Kreatívny zapisovači krútia hlavou. Väčšinou ich to prejde, keď prekročíme hranicu 3000 metrov a začnú sa objavovať prvé výškové choroby, problém s počasím, snehové búrky a naozajstné zážitky. Vtedy sa denníky začnú vytrácať a prichádza ozajstné dobrodružstvo. Denníky idú do úzadia a všetko sa do nich naraz dopíše opäť v teple v doline, keď sa budú zážitky triediť a ukladať do priečinkov. Lebo o tom to celé je. Denník je v prvom rade terapia. Pomoc pri rozhádzanej kartotéke, čo je čierne na bielom, už predsa len niekde patrí. Ešte stále to nemusíme vysloviť, ešte stále máme možnosť cuknúť, ešte stále môžeme vymeniť Patricka za Jasona alebo Old Shatterhanda, je to len v tom jednom zošite, ktorý je určený len nám, v zošite, ktorý, na rozdiel od môjho .týždňového denníka nič nevykecá a nevyzradí. A pritom nám tak veľmi pomôže. Skúste to.
Očami Doroty Nvotovej
07.11.2012 19:58:48
:)
Komentáre