Dnes som išla so svojimi nepálskymi sirotami a autobuse a jednému chlapčekovi prišlo zle. Ako som ho niesla na rukách von z autobusu, vypadla mi peňaženka. Vôbec som si to v tom strese nevšimla a rýchlo som zohnala taxík, aby som chlapča dostala domov čo najskôr. Až pred sirotincom, keď som išla platiť, som zistila, že ju nemám. V panike, s deťmi na rukách, som vtrhla dnu a môj šéf mi oznámil: Akurát sa obúvam, že idem po peňaženku, nechala si ju v autobuse a nejaká pani ju našla. Vydýchla som si, lebo malý Ram začal odpadávať. Vtedy som videla, ako mu Laxmi, sedemročné dievčatko hladká boľavé bruško. Treba deti týrať alebo opustiť, alebo oboje, aby boli také ako med? Veď si predstavte: deti, ktoré rady chodia do školy, nemajú rady prázdniny, rady varia a umývajú riady, spapajú všetko a NIKDY neodvrávajú... A ako keby nestačilo, pred pár dňami zrazu k nám zavítala mama Sunity a Shusila, dvoch našich detí. Tá mama sa zbláznila po tom, čo jej maoistického manžela zastrelila kráľovská armáda v občianskej vojne. Jednoducho jej preplo a prestala sa starať o deti. Tie skončili u nás, chodia do školy, majú svojich adoptívnych rodičov (čitateľov .týždňa) a sú tu naozaj úplne šťastné. Tá mama prišla so svojím novým maoistickým manželom, že si chce deti zobrať. Ale nie domov, ale do MAOISTICKÉHO KEMPU! Deti sa otáčali chrbtom a nechceli sa na mamu ani pozrieť. Tak ich ten hnusný maoista násilím zobral. Decká sa zachytávali nábytku, nás, čohokoľvek, kričali a nechceli ísť. A my sme nemohli spraviť nič. Je to ich mama. Schizofrenická a sfanatizovaná, ale mama. A nechce ich pre seba, ale pre stranu. Tak predstavte si, a to som už naozaj myslela, že vymrelo, oni tu tí maoisti zakladajú Maoistické kempy pre siroty maoistov, ktorí umreli v občianskej vojne. A tam im vymývajú mozgy marxizmom. Snažíme sa deti teraz dostať späť, ale je to ťažké. Maoisti sú pri moci a všetci sa ich boja. Aj tlač a médiá, a dokonca aj polícia. A tak tam voláme každý deň, deti plačú a my tiež. Ostatné deti im teraz kreslia obrázky a píšu listy a tak dúfame, že sa nám podarí aspoň balíček doručiť. Opäť - pomoc blížnemu - aj v ťažkých časoch - zahreje.
Zdroj: .týždeň 12.4.2010
Komentáre