Bežím ulicami Káthmandú a chytá ma panika. Panika stresová aj panika úzkostná. Sú dva druhy paniky. Tá, keď nestíhate niečo strašne dôležité a už je to piata strašne dôležitá vec v ten deň, čo ste nestihli, a potom panika, že už takto ďalej nemôžete, svet sa isto teraz hneď zrúti, nikdy vám nebude dobre a prinajmenšom hneď zomriete - nie, nemýľte si to s depresiou, alebo sebaľútosťou - patrí to ešte do rodiny paník. A keď sa tieto dve paniky stretnú, krátko po kolapse nastane úžasný moment - ticho a pokoj. Okej. Všetko som nestihla, zmizli mi prachy z účtu, odrbal ma ďalší človek... zastala som a zadívala som sa na Buddhove oči, ktoré na mňa pozerali z obrovitánskej buddhistickej stúpy. A stále som to ja, Dorotka, tu stojím, kukám na Budhu... a hento všetko je mimo mňa. Ono vlastne, aby sa človek od toho mohol odosobniť, tak to musí prehnať. Intenzívne veci sa ľahšie odkladajú, ako tie ťažko badateľné. Do hrdla mi vstúpila guča a vedela som, že ak sa neotočím a neprestanem zírať na tie oči, hneď sa rozrevem a tak som sa otočila a pobrala sa k rodičovskému domu. Nastala druhá najťažšia chvíľa týchto dní - rozlúčiť sa s mojou nepálskou rodinou - mamou, otcom, bratom aj sestrou. Prijali ma, prijali ma tak, ako keby ma odmala vypiplali a ja ich zasa opúšťam. Najťažšia chvíľa nastane zajtra, keď sa pôjdem rozlúčiť so svojimi deťmi. Tak ako ja pred 5 dňami, ani oni netušia, že musím náhle odísť na Slovensko. Najprv som si skrátila pobyt o mesiac kvôli vydaniu mojej knihy. Potom o ďalší, kvôli filmu. A teraz ďalší, kvôli ponuke, ktorá ani nie je istá. Osem mesiacov mimo Nepálu, detí, buddhov a vôní. Osem mesiacov budem dospelá a produktívna a budú sa kombinovať paniky. Nepálska mama sa mi vrhla okolo krku a ja som sa pobrala späť k Buddhovým očiam za mojou zázračnou babičkou, ktorá tu sedí, už odkedy som tu bola prvýkrát v 2007, a určite tu sedela aj v minulom živote. Malá zošúverená buddhostická mníška mi dlho požehnáva obrím ružencom, z rúk jej do mňa preniká sila a ja sa ju snažím čerpať a čerpať, aby mi vydržala celých osem mesiacov. A ak nevydrží a mne sa zase zmiešajú paniky, urobím ďalšie náhle rozhodnutie a prídem si ju dotankovať.
Zdroj: .týždeň 14.2.2011
Komentáre