Mama schovávala švajčiarske čokolády od tety Darinky v šuplíku s ponožkami. Čokolády chodili v balíku raz, maximálne dvakrát do roka, spolu s obnosenými vecami a tetinými šperkami. Teta bola extravagantná operná spaváčka, obliekala sa ako straka a mame sa to všetko zdalo nevkusné a nikdy sa jej nič nepáčilo, zato mne sa páčilo úplne všetko. Čokoláda bola príliš vzácna, aby sa jedla len tak, ako hocijaká iná každodenná slovenská čokoláda. Toto bola švajčiarska čokoláda. S Alpami na obrázku. Dokázala by som pre ňu vraždiť. Bola pre mňa synonymom Západu, bohatstva, hojnosti a spokojnosti. Keď som potom vo svojich 16 rokoch bola navštíviť tetu vo Švajčiarsku, padla mi v hypermarkete sánka. Toto bola najlacnejšia švajčiarska čokoláda, nahádzaná vo výpredajových košoch pri pokladni. Padli mi sny. Tak ako šperky po tete, ktoré nikdy neboli zlaté, ani tá čokoláda nebola top. Vždy si na to spomeniem, keď nosím mojim deťom do decáku čokoládu Dairy Milk. Predražená a na míle vzdialená od anglického originálu. Ale deti by pre ňu aj do priepasti skočili. Podobne ako dve malé dievčatká Sanvi a Shrushti - deti mojich dvoch indických "bratov". Sú to trojročné baby z rodiny, ktorá má reštiku, plážové chatky aj obchodík s coca colou, zmrzlinkami a ...čokoládou. Potom jej ich rozožrala čokina. Shrushti je na najlepšej ceste k anorexii - nechce ryžu, nechce rybičky, iba občas si dá čokoládu alebo zmrzku. Čo je na tých sladkostiach také vábivé? Keď jedna dievčina z Amazónie doniesla domácim ochutnať sardinky, skoro sa povracali a nechápali, ako môžeme jesť niečo...slané. Veď to chutí ako jed! Keď však vytiahla čokoládu, celý kmeň jej padol k nohám.b Tak ako som ja padla na kolená, keď som chcela švajčiarsku čokoládu zo šuplíka s ponožkami, tak ako Sanvi aj Shrushti sa rozmaznane hádžu o zem (teda o piesok) keď im tatinovia chcú zatrhnúť biely jed. Čokoláda, napriek všetkému, vždy vyhráva. A moje deti v sirotinci, tie duše čisté, mi minule vrátili zvyšnú Dairy Milk čokoládku. Zla som to vyrátala a kúpila som o jednu viac. Dala som im celé vrecko, nech si rozdelia... a ony mi doniesli, pokorne a vyrovnane, zvyšný kus. Rozdelila som im ho po štvorčekoch, ktoré si ešte prehrýzavali napoly, aby sa ušlo každému.
--------------------------------------------------------------------------
Zdroj: .týždeň 30.1.2012
Očami Doroty Nvotovej
23.08.2012 20:00:48
:)
Komentáre