Vymieňajú mi súčiastky. Naprávajú kolieska, premazávajú spoje. Už dva týždne a ešte jeden ma čaká. Niekedy je to veľmi nepríjemné a musím kvôli tomu držať aj diétu. Prišiel na psa mráz, ako sa hovorí a po kolapse viacerých aspektov môjho, už aj tak chronicky chatrného zdravia som sa rozhodla vstúpiť do dverí najznámejšej nepálskej ajurvédskej kliniky, kde vraj sídli ten známy špecialista, čo všetko vylieči. Najprv si ma kúpili úžasnou masážou, a potom sa začalo peklo. Piť ráno nalačno deci roztopeného masla, do ktorého napchali 38 vzácnych bylín, takže vám z toho horkne až za ušami. Potom, po troch dňoch, nútené vracanie. Potom vám dymia do očí nejakými zapálenými bylinkami, potom musíte požuť betelový list. Potom si vás uchlácholia masážami, olejovaním úplne všetkého a potom, šup ho, klystír. A potom ďalší a ďalší. V hrubom čreve je veľa nervových zakončení, treba to prečistiť a vyživiť, potom sa mi nakopne imunita, vraj. A tak nežeriem a vraciam a trpím každý deň klistýri s vidinou, že konečne bude dobre. Na klinike je super energia, na stenách visia Buddhove výroky. Pracujú tu milí ľudia, masérky masírujú ako nikde na svete, doktor o vás vie všetko skôr, ako to vyslovíte, všetko nasvedčuje tomu, že vedia, čo robia. Tvrdia mi, že kým sa nespomalím, nič sa nezmení, ale keď sa spomalím, kto bude za mňa písať články, trekovať, vybavovať, starať sa o deti v decáku, a o všetkých slovenských turistov, čo zablúdia do Nepálu a majú potrebu ozvať sa Slovenke, žijúcej v Káthmandu. Kto zorganizuje Rómsku superstar a napíše knihu a vydá tretí album? Ak sa spomalím, budem to ešte ja? Doktor tvrdí, že mám Healing Crisis, a že ego sa bojí a bojuje o svoje miestečko v rebríčku hodnôt ... ale kurník šopa, ja nechcem byť Buddha v lotose, mne úplne stačí, keď budem normálna zdravá baba. Povedala som mu moju teóriu o mne, že mám telo trabanta s motorom formuly, on sa zasmial a povedal, že sa to bude musieť zmeniť. Niekedy sa zadívam na svojho Jonnyho, ako si tak pokojne posedáva a na všetko sa tak láskavo a chápavo pozerá a nechápe môj stres, ale vždy ma uchlácholí a je mi jasné, že to musí byť krásny stav, len tak si BYŤ... Musí byť pekné vstať skoro ráno (a nie ako ja o jedenástej), urobiť si o ôsmej kávu a v tichu si ju sŕkať a nerozmýšľať. Vy to viete?
---------------------------------------------------------------------------
Zdroj: .týždeň 24.10.2011
Očami Doroty Nvotovej
30.09.2012 18:36:56
:)
Komentáre