Tie miesta sú za rohom, zaujímajú vás a raz tam pôjdete. Ale zakaždým len prejdete okolo. Obchod, divadlo, neďaleký kopec, Dunaj, pri ktorom ste si vždy chceli ticho posedieť. Ja som návštevu Kaiser Library v Káthmandu odkladala tri roky. Vždy som len prešla okolo a ponáhľala sa ďalej. Aj predvčerom som sa ponáhľala. Niesla som tri ťažké tašky a utekala na stretnutie. Odrazu som zbadala bránu do tejto nádhernej historickej knižnice a mala som pocit, že nastal čas. Nič významné sa pritom nestalo. Nebolo treba nič urobiť, len vojsť dnu. Areál strážili ozbrojení vojaci a pri vstupnej kontrole som musela odovzdať tašku, aby som náhodou neukradla nejaký vzácny kus, ktorými sa to v tejto knižnici len tak hemží. Budova je postavená v starom ranovskom štýle. Dynastia, ktorá trápila Nepál dlhé desaťročia, a na ktorú tu nik v dobrom nespomína, za sebou okrem pár potomkov zanechala oveľa viac stavieb. A tie, na rozdiel od ich vladárov, majú Nepálci veľmi radi. Chodia sa prechádzať do ich záhrad, parkov, navštevujú ich paláce a aj knižnicu Kaiser Library. Hneď ako som vošla, vedela som, prečo to bolo jedno z tých miest, ktoré vás ťahá a netušíte prečo. Stál tam čas. Úžasné dekorácie, masívne police, tisíce anglických historických kníh, všetko dekorované starým koloniálnym nábytkom. Takto nejako tu posedávali Ranovia, takto nejako posedávali radžovia v Indii... Teraz v tých masívnych kreslách sedia študenti v uniformách a usilovne študujú. Niektorí z kníh, iní na laptopoch, je tu zadarmi wifi. Doba sa posunula, ale čas tu stále stojí. Nepohne sa, tak ako ten starý glóbus v sekcii s anglickou poéziou, ktorým sa márne snažím pootočiť. Na stenách sú obklady, domodra ladené, na schodišti sochy a v záhrade bambusy a palmy. Stojím v strede a ani sa nepohnem. Neodvažujem sa ani len dotknúť niektorej z kníh. Tá vôňa starého papiera a tlače! Stačí sa nadýchnuť a počúvať knižničné ticho, sem-tam nejaké šušušu od študentov, tlmené hihihi od dievčat. Vŕzganie kresiel. Asi 15 minút som nasávala atmosféru a odišla. Nepotrebovala som knihu, nepotrebovala som sa kultúrne vzdelať. Potrebovala som zastať. Stáť na jednom mieste, niečoho sa dotknúť, niečoho sa nadýchnuť, na niečo sa pozrieť a niečo tiché začuť.
Očami Doroty Nvotovej
05.01.2013 20:08:58
:)
Komentáre