Dnes prišiel Seto. Začalo sa to tým, že som sa zobudila o štvrť na šesť ráno na pocit viny, že som mojim nepálskym sirôtkam neurobila do termosky čajík, aby mali ráno, keď sa zobudia. Decká sa budia medzi piatou a šiestou. Ja sa budím až po desiatej, pokiaľ ma násilím niekto nezobudí skôr, ale nakázala som im zobudiť ma o ôsmej. Opäť som zobrala pár detí k sebe domov na prespanie - pre ne je to vzácnosť, vypadnúť na chvíľu z uniformity detského domova s takmer sto deťmi, jesť v posteli čokoládu, piť Mango džús zo škatule rovno do úst a vôbec, byť v malom počte s dospelákom, ktorý s nimi sranduje. Akoo som tak ležala sa zavretými očami a nacúvala, či sa už zobudili, začula som zvuk spred okien, z miesta, kde máme zaparkovaný skúter na záhrade. Akoby niekto hýbal našim skútrom. Otvorila som oči, nažhavená a pripravená skríknuť, len mi napadlo že to bude opica alebo mačka. A zrazu prešiel niekto popred okná. Zobudila som Jonnyho, kukli sme na bike, ale bol v poriadku. Divné. Potom nastal frmol, decká sa zobudili, navarila som čajík, začali sme piecť koláče - dnes je najväčší sviatok v roku a večer bude v decáku párty. Do toho prišiel Jonny, že vonku pri skútri je besný pes. "Sedí schúlený pri motorke, ani sa nepohne, a iba na mňa vrčí. Nechce ani čokoládu." Vykukla som von a naozaj - biely sympatický psík. Vrčí. Po čase si psík dal vodu a od toho momentu sa začal správať ako náš. Prišiel za nami, oblizoval nás, vrtel chvostom a nechcel sa odbiť. Zakričala som "Seto!" čo po nepálsky znamená biely a on sa otočil. A tak dostal meno. Z týchto oblastí pochádza besnota, tak sme chceli byť opatrní, ale ten psíček si nás úplne omotal okolo prsta. Stále sme nechceli prijať skutočnosť, že máme psa, ale keď sme sa večer vrátili z párty, Seto nás čakal a vrtel chvostíkom. Tak sme mu dali matrac do izby a on na nás kuká tými šteniatkovskými očami a popritom si hryzie blchy. Smrdí ako tchor, kríva na zadnú nohu, ustavične do všetkého hryzie, ale je náš. Turisti mi tu nechali v konzerve lančmit, čo ja bytostne neznášam, a tak teraz padol na úžitok. Tu psi jedia len to, čo nájdu na ulici, lebo všetci sú hladní. Väčšinou do nich každý len kope, lebo je pravdepodobné, že sú besné. Seto má z pekla šťastie. No, ako sa to vezme. AAko máloktorý nepálsky pes, zajtra bude musieť ísť k veterinárovi.
--------------------------------------------------------------------------
Zdroj: .týždeň 10.10.2011
Očami Doroty Nvotovej
08.10.2012 20:08:12
:)
Komentáre
dobry text