Biela pláž v mesačnom svite svieti takmer rovnako ako lúka, ktorú mám na Slovensku pred drevenicou. A rovnaký mám aj pocit. Pocit kontaktu s prírodou a Bohom. Ja viem, že tento pocit môžem mať všade, aj na električkovej zastávke pred Tescom (kde ho inak občas aj mávam), ale v prírode je to jednoduchšie - bližšie. Na rozdiel od ostatných riek, naša nevedie popri ceste, takže tu netrúbia ani autá a nevedú elektrické drôty. Občas stretneme miestnych ľudí, plaviacich sa na jednoduchom drevenom kanoe. Potom z nej vyjdú, prejdú cez pár terasových políčok, minú maštaľ s vodným byvolom, a prídu do dvojho domu. Domčeky sú z kameňa a dreva, omietnuté červenou hlinou. Strechy majú zo slamy, ktorá im vydrží len dva-tri roky. Na vysokých koloch pripomínajúcich máj sa týčia maličké solárne panely. Zhruba 20 cm štvorcových, akurát dosť na jednu žiarovku. Takmer každá chalupa má jeden. Kým náš tím varí večeru a organizuje kemp, vyrážam s mojimi turistami do dedinky. Dedinčania ma už poznajú, a tak z každej strany počúvam "Fumaya ajó". Prišla Fulmaya. Stúpame do strmého kopca a prichádzame na červené nádvorie. Na priedomí leží na slamenej rohoži choré dievčatko. Celé horí od horúčky, oči má privreté a sťažuje sa na bolesť hlavy. Lieky doma nemajú. Dávame jej paralen a kážeme rodičom, nech ju zoberú k doktorovi. Mama sa usmeje a ja viem, že ju nikam nezoberie. Ideme ďalej. Deti nám chcú ukázať svoju školu. Míňame ďalšie políčka a domčeky. Do školy nikdy nedorazíme. Z jedného domčeka sa ozýva bubnovačka. Vojdeme na červené nádvorie, na ktorom sedí asi 30 dedinčanov v bujarej zábave. Jedno dievča v dlhej sukni tancuje. Ostatní ju hlasno povzbudzujú. Bezzubý bubeník ma zdraví asi po desiatykrát a zakaždým slušne odzdravím. Za chvíľu ma dievča vyzve do tanca a tancujeme spolu. Svadba. Ženích s nevestou tiež vyjdú zo slamenej chyže a prídu nás pozdraviť. Zaželáme im všetko najlepšie a ideme ďalej. Turistom žiaria oči. A mne celé Ja. Pretože prírodní ľudia sú ešte väčším zážitkom ako príroda samotná. Dôkaz, že sa to dá. Že sa dá byť šťastný a nemať veľa.
Zdroj: .týždeň 20.12.2010
Komentáre