Na to, ako málo chodím MHD, stretávam revízorov pomerne často. A vzhľadom na to, že som ešte aj dosť paranoidný jedinec, snažím sa vždy mať lístok. Boli časy, keď mi to bolo jedno, chodila som si láry-fáry a myslela som si (neviem prečo) že ich rozoznám, keď budú nastupovať a rýchlo vystúpim. A tak som ako puberčiatka vždy v autobuse pôsobila veľmi inteligentne a sústredene. Ktosi mi povedal, že všetci nosia ľadvinky a chodia po dvoch (blbosť) a že všetci sú to odutí debili. (Ďalšia blbosť - frajer vraj stretol jedného sympatického!) Párkrát som ušla, párkrát ma chytili, párkrát som zaplatila pokutu, párkrát som ju nezaplatila, ale nikdy som ich nepodplatila. Keď ma naposledy chytili, myslela som, že sa rozplačem, lebo som si napriek tomu, že som sa ponáhľala v Prahe na metro, utekala rozmeniť peniaze, aby som kúpila lístok, nastúpila som celá šťastná do metra a keď som z neho vystúpila, chytil ma revízor. Spokojne as pyšne som ukázala lístok. Neštiknutý. Vysvetľovala som, prosila som, ale nič. Moja mama za študentských čias išla autobusom a keďže nebolo kde kúpiť na zastávke lístky, spýtala sa takého sympatického pána v baloniaku, či nemá lístok na predaj. A ten pán bol revízor a naparil jej pokutu. To však ešte nie je nič oproti mojej nedávnej skúsenosti, keď som išla cez Bratislavu a prišiel revízor. Ja som lístok mal, ale naďaleko sediaca, zvláštna dievčina s krátkymi vlasmi, rozpitými kerkami a veľmi milými a smutnými očami, lístok nemala. Nemala ani tašku, ani peniaze. Vlastne nemala vôbec nič. Revízor si vypýtal lístok, ona zdvihla zrak, usmiala sa a povedala "nemám". Úplne pokojne, bez stresu, iba s malou melanchóliou v hlase. "A peniaze?" naliehal ľadvinkár. "Práve idem z výkonu väzby, nemám vôbec, ale vôbec nič." Nepovedala to tak, aby sme ju ľutovali, ani sa nesnažila ho obmäkčiť. Po tele mala jazvy a väzenské tetovačky a oči mala smutné a pohľad "mäkký" ako také teliatko. "A za to, že si bola v base, akože nemusíš mať lístok?" zaťal revízor. "Nič nemám. Nielen lístok. "Ok, volám policajtov." Tak strašne som chcela, aby ju nechal ísť. Chcela som jej pomôcť, ale nemala som ako. A tak som jej venovala priateľský pohľad, revízorovi nepriateľský a vystúpila som.
Zdroj: .týždeň 4.10.2010
Komentáre