Ono sa to ľahko povie tým, čo varia dennodenne: "Však normálne sa kuknem, čo mám v chladničke a niečo navarím, nie?" tvrdí mi mama spolu so svojou vernou kulinárskou kópiou, mojou sestrou. Nie. Nie je to tak. Je to akoby ste chorému povedali, nech sa normálne zdvihne z toho vozíka a začne chodiť. Keď nemáte zmysel pre varenie, jednoducho to nejde. Investujete do drahých kuchárskych knižiek s obrázkami na kriedovom papieri, kde všetko perfektne vyzerá, potom miniete majlant na špičkové suroviny, ktoré idú do tých špičkových receptov a nakonie vám aj tak všetko prihorí a vykypí, alebo to prosto len chutí ako mydlo. A pritom váš chlap vôbec nepotrebuje šalátik s kačacími plátkami, slivkami a píniovými orechami, úplne mu postačí dobrá fazuľová polievka. Lenže tu to väzí. Ako navariť normálne chutné jedlo? Moja mama so segrou navaria špičkové jedlo aj keď doma vôbec nič nie je a ony sa vrátili z dvojtýždňovej dovolenky a čaká ich prázdna chladnička s jednou otvorenou skysnutou smotanou. Jednoducho vyhrabú suroviny, ja neviem kde, navaria to, neviem kedy, lebo ja sa len vyzujem, idem na wecko, pošlem pár mailov a už na mňa hučia, nech láskavo idem k stolu, lebo to vychladne. Vošla som do kníhkupectva v Káthmandu, kúpila som si miestnu kuchársku a začala čítať s plnou dôverou, že keď začnem čítať, začnem aj variť. Vypísala som sim čo potrebujem, vyšla pred dom do obchodíka, nakúpila som absolútne neidentifikovateľnú zeleninu a pustila som sa do toho. A aby to nebolo ľahké, išla som tou nepálskou cestou - t.j. poriadne jedlo sa skladá z 5 častí. Ryža, dál, 2 druhy karí a achar (kyslá akoby zaváranina). Trvalo mi to asi 4 a pol hodiny. Niekedy počas tretej hodiny som našla svoju cestu. Zrazu som vedela, že už viem variť. Pri tom najzložitejšom recepte, aký som kedy robila, mi to trklo. Veď to je alchýmia. To je pol lyžičky toho, potom štipka toho, ale nie veľa, inak to vybuchne, potom miešať za takej a takej teploty a výsledkom je zlúčenina. A je jedno, či ju zjeme a celá 4-hodinová robota je razom fuč, alebo ju obetujeme bohom či zvieratám, alebo si ju od radosti donekonečna fotiť, až kým nevychladne. Keď sa na to pozerám takto, varenie je vlastne úžasná vec.
---------------------------------------------------------------------------
Zdroj: .týždeň 3.10.2011
Očami Doroty Nvotovej
12.10.2012 20:06:35
:)
Komentáre