Už sú tu. Moji Nepálci predsa len prišli. Traja piadimužíci, ktorí pozorujú túto krajinu čistými očami. A ja sa na tom ich pozorovaní priživujem a užívam si ho. Je to poučné. Traja chlapci s gitarami, ktorých som v letiskovej hale pre ich malú výšku nemohla nájsť, chodia po Bratislave a stále im padajú sánky. Najčastejšie zo slovenských krásnych báb v minisukniach (v Nepále chodia ženy väčšinou zahalené a sex je možný až po svadbe). Keď ideme večerným mestom plným nabitých kaviarní, hocikedy len tak do partie zakričia "Dobrý deň!" Väčšinou ľudia len vyplieštia oči, a potom pozrú do zeme. Keď sa ma na to zmätení chlapci pýtajú, neviem im dať inú odpoveď, ako že na Slovensku je to tak. "Aha, Nepálec!" zakričí môj gitarista Bushu a vykročí smerom k Rómovi, ktorý žobre cigarety pred Auparkom. Vysvetlím mu, kto sú Rómovia a ponúkneme ho cigaretou. V Bille, totálne vyhladovaní po skúške, ideme nakupovať niečo na zjedenie. Chodíme s košíkom hore-dolu a ja skúmam ich tváre a snažím sa zistiť, na čo majú chuť. V Nepále jedia iba ryžu. Niekedy so zeleninou, niekedy s mäsom, ale vždy kari a vždy ryžu. Prechádzame okolo veľkých mraziarenských boxov, okolo réglikov s jogurtmi, okolo regálov s konzervami, okolo balených syrov, sladkostí, cereálií... a po 5 minútach sa ma chlapci spýtajú: "A kde je jedlo?" Zasmejem sa a kupujem rožky, šunku, salámu a bambino. Keď začnem v skúšobni natierať rožky a dávať na ne šunku, nechcú mi veriť, že sa to naozaj dá jesť - nevonia to, je to studené a nemá to omáčku. Nakoniec to zlupnú a zalizujú sa. Horšie je to s vodou. Kdekoľvek si sadneme, za vodu sa platí. Väčšinou viac ako za pivo. To im neviem vysvetliť, v Nepále je voda na stole pre všetkých zadarmo. Naučila som ich, že sa majú ísť napiť vody na záchod a potom si objednať pivo. "Napiť na záchod? Z vodovodu?" pozerajú na mňa ako na najväčšiu humusáčku. V Nepále nie je pitná voda vo vodovode. A napriek tomu, že každá pitná voda sa musí v 50-litrových bareloch kupovať, na stole v reštaurácii je vždy zadarmo. Vďaka nim zrazu spoznávam našu krajinu, náš malý svet, utesnený v krásnej nevedomosti. S dvojdecovou pitnou vodou za dve eurá.
Očami Doroty Nvotovej
16.12.2012 20:02:42
:)
Komentáre