Šľak ma ide trafiť z pofajnovice
Pofajnovica udrie vtedy, ak je človeku veľmi fajn. Pofajnovica je viac ako fajnovica.
Fajnovica nastáva, keď je vám fajn. Ale pofajnivica je ako poľadovica. Životunebezpečná záležitosť! Počas pofajnovice vás totiž - na rozdiel od poľadovice - naozaj môže trafiť šľak! Na ľade sa môžete pošmyknúť a dolámať si hnáty. Ale na fajne sa nemá čo zlomiť. Iba ak srdce. Preto je pofajnovica nebezpečnejšia ako poľadovica. Zrazu je vám tak fajn, že vás tá pofajnovica skľaje! Je vám tak fajn, že vás obleje čistá rozkoš, po chrbte vám chodia zimomriavky a niektorým jedincom sa v pofajnovici zastaví srdce... A keď sa jedincovi zastaví ten legendárny sval - je po jedincovi. Iba ak by ste mu dali dýchanie z úst do úst alebo 440 voltový elektrický šok. Ale kde zoženiete dva dni pred výplatou 440 V?
Našťastie pofajnovica býva oveľa menej často ako poľadovica. O pofajnovici sa dá povedať, že sa dokonca vyskytuje zriedka. Ruku na srdce - kedy ste sa ocitli posledný raz v pofajnovici vy? Len si spomeňte! Vtedy na nábreží jadranského mora... pláž bola pustá, nad ňou sa ligotali hviezdy a vy ste sa kúpali holý v teplom nočnom mori... vyšli ste za mesačnej noci na breh a šaty - nikde! Nie, nie, nie... počkajte, to som si pomýlil s pohromou. A rozprávam o pofajnovici. Spomínate si vtedy na pláži jadranského mora? Vykúpali ste sa za mesačného svitu a vyšli ste na pláž. "Čo to tam leží v piesku?" spýtali ste sa Boženky. Boženka - tiež holá - sa rozbehla k predmetu a zvolala: "Peňaženica!" A vy ste sa spýtali: "Puna?" (akože či je plná) - a fakt! Bola to puna peňaženica. Samé papierové doláre, marky, guldeny... nastala taká pofajnovica, že doteraz radi s Boženkou spomínate. Lebo obyčajne je človeku fajn, keď má peniaze. Ja viem: sú medzi nami takí, ktorým stačí hudba do slúchadiel alebo dobrá tenisová raketa a kvalitný kurt. Ale milión je milión. To je osvedčený tvorca pofajnovice. K tomu fajn dievčatá či fajn chlapci. Fajn dievča, prípadne s fajn kamarátkou vám môžu privodiť v pofajnovici priam bezváhový stav. Bezváhovým stavom volám taký stav, keď sa vám duša i telo vznášajú vo fajne ako obláčiky po nebi.
Psovi stačí škrabkanie pod hrdlom a je mu fajn. V niektorých veciach, ktoré tvoria pre nás - ľudí - pofajnovicu, človek nevie prestať. Povestný Kozma Prutkov tvrdí, že v troch veciach sa nedá vôbec prestať: po prvé v ochutnávaní dobrých jedál. Po druhé v škrabaní sa na mieste, kde vás svrbí a po tretie v rozprávaní zážitkov z vojny. A teraz si predstavte človeka, ktorému by mohlo byť fajn, keby porozprával nejaké svoje zážitky z vojny, ale nijaké zážitky z vojny nemá! Sú na svete krajiny, kde rukujú aj dievčatá a môžu potom rozprávať svoje zážitky z vojenčiny - ale takých krajín je málo. Neviem, neviem, či by nám bolo fajn, keby naše čučoriedky rukovali... A už vonkoncom nie som presvedčený či by bolo fajn im - vojačkám.
Robme si my fajn radšej na iný spôsob! Starajme sa o to, aby nám bolo fajn čo najčastejšie - aby, keď sa ocitneme v pofajnovici - v tom najfajnovejšom životnom teréne - sme boli pripravení na pocity blaha. Aby nás z tej pofajnovice náhodou netrafil šľak.
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
------------------------------------------------------------------
Komentáre