Šľak ma ide trafiť z predtuchy
Šľak ma ide trafiť zo strachu, že ma opäť začne obchádzať predtucha. Najprv je to taký hmlistý neistý pocit, že sa niečo stane, potom ten pocit silnie, prekryje všetky ostatné pocity a keď už sa tá prekliata predtucha vyformuje - ako pletenka v pekárovej ruke na doske - v niečo celkom konkrétne, obyčajne sa tá moja predtucha niečoho, čo sa má stať, aj stane!
Mávate aj vy predtuchy? Ak áno, musíte mi dať za pravdu, že mať predtuchu je hrozne nervácky stav. Ráno sa zobudíte, vstanete, oblečiete sa, vyjdete z domu a po celej trase k autobusu máte pocit, že niečo je na prasknutie, niečo musí prasknúť. V trafike si kúpite noviny, ale ani sa neviete sústrediť na čítanie - nutkavá predtucha akéhosi napätia sa konkretizuje. Asi niečo naozaj praskne, raz k tomu musí prísť, zatiaľ vám však nie je jasné, čoho sa vlastne predtucha týka. Vystúpite z autobusu, nadhodíte tašku na pleci, noviny vám spadnú na chodník, vy sa prudko zohnete a je po podprsenke. Teda po gumičke, ktorá spája tie spínatka vzadu na chrbte. Nevyznám sa priveľmi v ženskej spodnej bielizni, ale musí to byť nepríjemný pocit, keď sa taká dievčenská ranná predtucha splní. Iné je, keď je podprsenka na zapínanie spredu - medzi ňadrami. Hovorím - nevyznám sa v ženskej spodnej bielizni, ale je to môj osobný názor: je to iné!
Ja mávam utkvelé predtuchy už hneď po polnoci, keď sa zvalím po celodennej lopote do postele. Niečo mi hovorí: "Ty budeš musieť ráno vstať!" A - fakt. Príde ráno a musím vstávať.
Celá rodina čaká na rožky, mlieko a sú to všetko také prehnité a zlenivelé indivíduá, že nebyť mojej predtuchy, zostanú bez rožkov a bez mlieka! Keď to všetko tým lenivým príbuzným spolubývajúcim dovlečiem domov a pobudím ich, začne vo mne rásť ďalšia predtucha: dám krk, že zazvoní telefón! A fakt! O minútu vyzváňa ako besný. "Prosím," hovorím do slúchadla. "Dajte mi depo sedem" ozve sa prísny hlas. "Nedám!" odpoviem mu takisto prísno. "Vy mi nedáte depo sedem?" zvyšuje hlas hlas v telefóne. "Nedám!" trvám ja na svojom. "To je od vás pekné svinstvo!" "Aké svinstvo, ty tĺk! Aké depo?" rozčertím sa presne, ako som tušil už po polnoci. "Železničné depo sedem, ty sedmispáč!" "A kde ti tu na šiestom poschodí v súkromnom byte naberiem železničné depo, ty chrapúň!" "A to mi nemôžeš povedať, že je to omyl, ty truľo, ty chruňo!" kričí na mňa hlas. "Nauč sa telefonovať, ty Hofbauer!" kričím aj ja.
Bum! treslo na druhom konci slúchadlo. Možno to bol ON? Ktožehovie. Možno mal predtuchu, že bude mať omyl?
Šľak ma ide trafiť zo strachu, že ma opäť začne obchádzať predtucha. Najhoršie sú také tie nečakané predtuchy, ktoré vám len tak blysnú za mozgom... Napríklad, že ste hlupák. Ide len o bleskovú predtuchu, netrvá to ani sekundu - je to len taký blik a predsa sa môže aj taká predtucha cez deň splniť!
Okolo štvrtej popoludní urobíte kardinálnu hlúposť, keď namiesto žaluďového esa dáte žaluďového kráľa, pokazíte štyricinu a hlásený durchmarš je v keli. Spolupracovníci v labolatóriu v ktorom ste partiu rozohrali, vás nielenže oberú o peniaze, ale vás aj majú - zaslúžene - za hlupáka.
Šľak ma ide trafiť zo strachu, že ma opäť začne obchádzať dáka predtucha. Tuším, že niečo praskne: asi to budú v mojom prípade nervy.
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
------------------------------------------------------------------
Komentáre