Šľak ma ide trafiť zo surovosti
Hoci sme vstúpili do príjemných, vlažných vôd demokracie a pomaly si naše duše a telá na jej príjemné riečne prúdy zvykajú, mnohí sa zdráhajú vkročiť do vody a faulujú nás z brehu. Zdanlivo je človek vo vode bezbrannejší ako na súši, ale len zdanlivo. Je na nás, aby sme sa v demokratických vodách otužili a občas schmatli surovcov za pačesy a trochu ich podržali pod vodou. Budú vykrikovať, že konáme unfair, že by sme nemali vyhlasovať zákaz vychádzania z vody atď., ale v každom prípade surovec príučku dostať musí. Len čo zistí, že nemusí, dopustí sa ďalšej surovosti. Lebo surovosť surovca láka, vzrušuje.
Surovosť - ako vravieval markíz de Sade - je druh rozkoše. Len sa obzrite, koľko špičkových vládnych politikov klame tak surovo, až z toho zuby drkocú. Ešteže máme slobodu tlače.
Novinári - strážni psi demokracie, uhryznú surovca-klamára do nohy a ten zavyje ako vlk. Vycerí surové zuby, tvári sa, že už-už sa vám zahryzne do gágora a čosi-kamsi je veľvyslanec v dákej úplne inej krajine. Chudák surovec. A my, nežní, v tej vlažnej vode demokracie máme ešte aj výčitky svedomia!
Nemyslím si, že pri potrestaní surovosti má mať strážca spravodlivosti výčitky. Spýtajte sa futbalového rozhodcu, či má po odpískaní faulu výčitky svedomia? Ukáže nekompromisne červenú kartu a ten, čo fauloval, si ide ochladiť hlavu pod sprchy, ako hovorieval poeticky športový reportér Gabo Zelenay.
Áno, k surovcom musíme byť nekompromisní. Zásadne a bez výnimky. Preto si tí naši predkovia - starí Gréci - demokraciu vymysleli. Lenže - čuduj sa svete starogrécky, svete stredoveký i novoveký, slovenský! Surovci počas dejín víťazili oveľa, oveľa častejšie ako my - jemnejšie nátury. Ktosi z mysliteľov v minulom storočí - a ja viem presne, že to bol Francúz Anatole France, si dal tú robotu a spočítal, koľko rokov vlastne v dejinách európskej spoločnosti bola demokracia. Vyšlo mu také mizerné, sotva dvojciferné číslo - v štvorciferných dejinách Európy temer zanedbateľné! Surovci vedú vysoko na body v dejinnom zápase o všestranný ľudský pokrok. Celé ľudské dejiny sú hory faulov. Aj dobytie Bastily, aj vpád Španielov do ríše Inkov v Strednej Amerike, aj výboje starých Rimanov, mladších Dánov, Džingischána, Napoleona až po Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu - to je jeden faul za druhým, všetky na dupľovanú červenú kartu.
Ešteže sa sem tam narodí nejaký ten svätec Ignác z Loyoly alebo Dubček - ale v mori surovcov ich skôr či neskôr zaleje vlna ako dom a surové more dobýja nežné pobrežné dedinky rybárov, dobrákov, demokratov...
Rozrečnil som sa ako starý farár, ale trvám na tom, že ma ide šľak trafiť zo surovosti. Ešteže je pahreba spravodlivosti teplá a zohrieva nám vody nového zriadenia, do ktorého sme tak nežne vkročili. Amen.
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
-----------------------------------------------------------------
Komentáre