Šľak ma ide trafiť z Pamätí
Staromilci by povedali - z memoárovej literatúry. Pamäti mi spôsobujú ešte väčšiu rozkoš ako mapy, slovníky a cestovné poriadky. Uznávam - je v tom určitá zhýralosť, čítať cestovné poriadky - ale každý máme svoju slabôstku. Poznám ľudí, ktorí sú ráno nevyspatí, pretože si napožičiavajú videokazety s ponorkovými bojovými filmami, poznám takých, ktorí sa priam napchávajú knihami o mravcoch, včelách... Mne robia dobre Pamäti.
Znovu a znovu sa vraciam k pamätiam Sira Winstona Churchilla, jednej z najväčších postáv tohto storočia. Narodil sa ešte v XIX. storočí za vlády kráľovnej Viktórie, ktorá výrazne poznamenala povahové črty svojich poddaných. Doteraz sú davy Angličanov presvedčení monarchisti a nedajú na svoje kráľovné a kráľov dopustiť. Winston Churchill bol dlhé roky v Anglicku ministerským predsedom. Tiež mal svoje slabôstky.
Relaxoval tak, že maľoval oleje, muroval s murármi steny - ale vyhral s Rooseveltom a Stalinom II. svetovú vojnu, a mal okolo seba vždy spoľahlivých sluhov, kuchárov, sekretárky, prísnu manželku... Jeho pamäti sa čítajú ako mohutné svedectvo o človeku tohto storočia. V noci bol na rozdiel od normálnych smrteľníkov Sir Churchill obdivuhodne čerstvý. Patril medzi významných nočných vtákov. Raz na to doplatil jeho sluha, ktorý mu nebol v noci naporúdzi. Sir Churchill bol na štátnej návšteve v Dánsku a ubytovali ho priamo v kodanskom kráľovskom paláci. Churchill zvykol po polnoci - pri písacom stole - vysŕkať horúcu polievku. V Kodani si však jeho sluha myslel, že pán zaspal a vyštartoval do nočného mesta trochu si vyhodiť z kopýtka.
Darmo naňho zvonil predseda vlády - polievky sa nevedel dočkať. Urobil hrozný škandál, krik, pobudil celý kráľovský palác.
Sluhu dali hľadať po celej Kodani. Keď ho nešťastníka našli a doviezli do paláca - videl už len, že Churchillovi nesie po chodbe horúcu polievku na zlatej tácni v rýdzozlatej polievkovej mise samo jeho Veličenstvo, dánsky kráľ Frederik! Bol to - ako sa na kráľa patrí - vzorný hostiteľ. Starý sluha bol z toho nešťastný. Churchill sa mu dlhé týždne vysmieval a vravel mu: "James! Nemusíte mi v noci nosiť polievku - ale pod jednou podmienkou, že mi ju prinesie nejaký živý kráľ!"
Starý sluha raz ochorel a nemohol sprevádzať svojho pána na zahraničnú cestu kdesi do Orientu. Churchill odcestoval sám, a keď sa vrátil, celý prekvapený hovoril, že sa dá cestovať po svete aj bez sluhu...
Skvelé sú pamäti komorníka cisára Františka Jozefa, ale aj povedzme - beletristicky spracované životopisy Disraelliho, Turgeneva, lorda Byrona od francúzskeho spisovateľa André Mauroisa. Všetky pamäti, ktoré kto kedy spísal - nech sú na akejkoľvek literárnej úrovni, sú cenné.
Nehanbite sa písať si denník! Keď ten zošit popíšete, starostlivo ho uschovajte! Sú to vaše Pamäti. Váš odkaz budúcim generáciám. Sú ľudia, ktorí si starostlivo zapisujú denné výdaje. Sú takí, ktorí spíšu každý deň, čo jedli a koho stretli... Všetko je pre nás - milovníkov pamätí cenné. Aj keby ste celý týždeň písali: "Dnes je pondelok. Nič mimoriadne sa nestalo. Utorok. Opäť ako včera - nič sa nestalo..." Mal som v ruke taký denník. Skoro ma šľak trafil od smiechu. Skoro som pukol! Na každej strane bolo krasopisne napísané "Dnes sa nič nestalo" Akurát koncom októbra tam mal pisateľ vetu: "Bohuš vybil poistky." Keď nič iné, tak sa človek z denníka dozvie, že Bohuš vybil poistky.
Pozor na dievčenské denníky - Pamäti! Tie beštie popisujú také detaily, že z toho môže byť v istej chvíli malér. Pamätám sa, že som raz - ako vysokoškolák zbalil na kúpalisku čučoriedku - stredoškoláčku, a ona si všetko detailne spísala do denníka aj s mojou adresou a adresou dekanátu našej fakulty, že jej matka prišla s denníkom priamo k prodekanovi. Doteraz sa červená. Nie mamička! Prodekan.
Šľak ma ide trafiť z pamätííí! Nebojte sa, pošlite nejaké k HEVImu, možno ich vydáme... Už teraz sa na vás teší lord strážca tajnej pamäte
Julo Satinský
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
------------------------------------------------------------------
Komentáre