Šľak ma ide trafiť zo vstupného
Šľak ma ide trafiť, že si neviem zapýtať vstupné. Nastali také časy, že si treba zapýtať vstupné. V exponovaných oblastiach a objektoch môže na vstupnom majiteľ dobre zarobiť. Doteraz boli exponovanými objektami najmä pánsky a dámsky. Ale od istého času platíme vstupné na celkom nečakaných miestach. Tatranci začali vyberať vstupné do svojich tatranských dolín, Levočania dokonca do kostola, kde je známy oltár majstra Pavla z Levoče.
Vyberať vstupné je svetový trend. Zažil som vo Švajčiarsku soviara (nie sokoliara, ale soviara, majiteľa sôv), ktorý mal pod lesom voliéru. Podriemkávali v nej za bieleho dňa jeho sovy. Nočné vtáky cez deň podriemkávajú. My s Jarom Filipom to poznáme. My by sme sa v tej sovej voliére nestratili! Ten soviar vo Švajčiarsku vyberal 1 frank od každého, kto sa na jeho sovy pozrel.
A ja som taká povaha, že nie a nie si zapýtať vstupné, keď k nám niekto príde na návštevu. A pritom jesto u mňa čo vidieť: mám aj zaváraniny, uhorky, utopencov (špekáčky s cibuľou v octovom náleve), čalamádu, napolitánky - oplatilo by sa vám zaplatiť vstupné do našej špajze! Ale ja si neviem zapýtať vstupné!
To keď som raz šiel cez obec Čičmany v samotnom srdci slovenského vnútrozemia - len som hľadel ako teľa na nové vráta, aká bola jedna babka šikovná a ako si vedela zapýtať. Zdanlivo náhodou postávala pred chalúpkou na čičmianskej ulici a keď človek šiel okolo, s milým úsmevom sa spytovala: "Mladý pánko, dajže Bože dobrý deň, kdeže, kde? Však nemáte naponáhlo? Len sa pozrite tuto do okna mojej chalupy, do prednej izby - sú tam všetky obrúsky, vankúše, lajblíky i blúzky, čo som pozdobila vlastnoručne pravou čičmianskou výšivkou... len nazrite do okna, neoľutujete..."
Nazrel som a videl som babkinu prednú izbu plnú naozaj krásnych výšiviek. Babka ukazovala prstom, hladkala ma po chrbte, žartovala a keď som sa od okna odklonil a chcel pokračovať v ceste, zvážnela, zahľadela sa mi do očú a povedala: "Dáte mi desať korún a je to v poriadku" Nebála sa zapýtať si - podnikateľka!
Po mne šli okolo Nemci - turisti - aj od nich si vydrankala. Vôbec jej nič nezazlievam. Veď mala za oknom celoživotné čičmianske dielo! More práce. Ak jej niečo závidím, tak tú chladnú rozvahu a smelosť, s akou vedela zapýtať vstupné (v jej prípade vlastne nie vstupné, ale pozerajné... vstupovať sa nemuselo - len pozerať.)
Alebo že by som od vás začal vyberať čítajné? A za to čítajné by som kúpil celé Počúvadlo, pozval by som vás na prázdniny na moje Počúvadlo, skrátka na privát a na Počúvadle by sme nič iné nerobili, len počúvali rádio, až by sme sa upočúvali pod Sitnom do sladkého spánku... A za ten sladký spánok by sme vyberali spajné!
Šľak ma ide trafiť, že si neviem zapýtať vstupné, ani pozerajné, počúvajné, ba ani spajné. O stojnom radšej pomlčím...
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
------------------------------------------------------------------
Šľak ma ide trafiť
07.08.2013 18:35:17
Komentáre