Šľak ma ide trafiť z južných plodov
Vezmite si taký - citrón. Stačí ho ukázať trubkárovi, klarinetistovi alebo flautistovi, keď hrá na svojom nástroji a muzikant je vyradený! Čosi v ústach sa mu pri pohľade na citrón scvrkne, napne mu to chuťové poháriky v jazyku, sval sa vzprieči, slinky zbehnú, gamby ovisnú - hotová katastrofa v hudobníkovej dutine ústnej. Môžete mu potom ukazovať slaninu, klobásku, alebo keksy - už sa z toho citrónového šoku nepreberie! A to je len citrón!
A čo pomarančový háj? Lebo pomaranče rastú v pomarančových hájoch. Vždy keď ma niekto pošle do hája, predstavujem si, že som v pomarančovom háji. To je niečo celkom iné ako slivková aleja alebo višňový sad! V pomarančovom háji si ľahnete pod pomarančovník a o chvíľu ste od vône pomarančov celý omámený. Začnete hovoriť z cesty. V pomarančovom háji radšej mlčte. Že vy nemáte za dedinou pomarančový háj? Zrejme máte dedinu v takom podnebnom pásme, kde sa pomarančové háje nevyskytujú... Ani u nás na Záhorí pomaranče nerastú. A ja som rád, pretože by mi pomaranče prestali byť vzácne. A okrem toho, ja, čo si celý život musím dávať pozor, aby som nehovoril z cesty, môžem mať z nášho podnebného pásma len úžitok.
Sú aj také južné plodiny, ktoré vôbec nepoznám. Ukážte mi avokádo a ja ani nebudem vedieť, že je to avokádo, lebo som avokádo ešte nikdy v živote nevidel. Kiwi som videl - ale kiwi sa zasa ťažko lúpu a sú sakramentsky drahé. Najradšej mám melóny, ktoré v našom podnebnom pásme dozrievajú. Rád si do melóna pichám injekciu koňaku. Dostane takú zvláštnu severskú chuť. Keď dostane južná plodina severskú chuť, je to pre nás - zhýralcov tohto sveta, rozkoš, nad ktorú niet!
Zdanlivo sa niektoré chute z rôznych podnebných pásem bijú, ale to je len zdanlivo. Skúste napríklad naložiť do skleného zaváraninového pohára bobule sladkého bulharského alebo gréckeho hrozna (to sú také tie veľké pukotavé sladučké bobule) - a švacnite do pohára k nič netušiacim bobuliam hrozna jednu-dve bobule feferónov. Tých najštipľavejších - Maďari im hovoria "cseresznye paprika!" Pohár zatvorte, odložte na pár týždňov do chladu a temna. Ručím vám za to, že kamarátov odvalíte, ohúrite, nadchnete, keď im potom otvoríte taký zhýralý hroznový kompót: sladučká bobuľa štípe ako hrom! No čo vám budem hovoriť: Vlado Bednár tomu hovoril NEBÍČKO V PAPUĽKE! Skúste to - dajme tomu - k parížskemu rezňu so zemiakovým pyré...
Jedna pani vymýšľala až také zhýralé chuťové kombinácie, že sa z toho zbláznila. Začala si s tými jedlami písať: "Milé hrozno, predom môjho listu ťa srdečne pozdravujem a želám ti veľa zdravia a sily do mojich vnútorností. Pozdrav odo mňa aj drahú priateľku feferónku, nech nám ešte dlho zostane štipľavá ako oheň... Včera, keď som vás dojedla..." atď. Jedným slovom, babe to začalo švihať a psychiatri museli nosiť v nemocnici na dvor do poštovej schránky listy potravinám do celého sveta. Ak z okna svojej izby videla, že švindľujú a list nehodili do schránky, začala jačať a museli jej dať zvieraciu kazajku, lebo všetkých naokolo hrýzla ako besný pes...
Šľak ma ide trafiť pri predstave, že by som sa po požití nejakej južnej plodiny zbláznil aj ja! Už som jedol v jednom hoteli v Liptove bryndzu a mandarínkami, ale dostal som sa z toho.
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
------------------------------------------------------------------
Komentáre