Šľak ma ide trafiť z... anjelov
Keď ešte chodil Dedo Mráz, zvládli sme to dvaja. Ja som robil Deda Mráza a kamarátka Snehulienku. Ale teraz, po prevrate, začali chodiť trojice: Svätý Mikuláš, Anjel a Čert. Dedo Mráz bol Dedo Mráz, usmievavý dobrý dedo s košom plným darčekov a jeho vnučka Snehulienka bola tiež jasná - pôvabná, bielučká, s peknou veľkoruskou baraničkou na hlave, prípadne mufom na rukách - ale odkedy sme začali chodiť traja, furt sú hádky. Anjel je bezpohlavný. Anjel nie je ani dievča ani chlapec. A ten, čo má robiť anjela, chce robiť radšej čerta. Čert je jasný: smrdí, má chvost a robí bu-bu-bu, keď sa ho deti neboja, rinčí reťazou, vyplazuje jazyk a bije ich metlou. Ale ten, čo robí anjela, raz nevie čo má robiť.
Smrdieť nemôže, to je jasné. To by bolo proti pravidlám mikulášskych besiedok. Navonia sa dákou voňavkou a vonia. Ale voňať, to je málo. Voňať - to dokáže každý, keď má aspoň trochu voňavky na dne flakónu. Ale čo má robiť, kým Mikuláš reční a čert brble? O anjelov je každý rok väčšia núdza. V poslednom čase mi nikto nechce robiť anjela. V zúfalstve chodím s dvoma čertami, ale to nie je štýlové. Detičky si zaslúžia, aby k nim zavítal aj anjel. Kto im má dať dobrý príklad, keď nie anjel? Jeden sa mi minulý rok dal nahovoriť za anjela, ale tesne pred vystúpením zistil, že voňavka, čo mi zostala od veľkonočnej polievačky, sa dá piť, má grády a namiesto toho, aby sa ňou pooblieval, vyzunkol ju na ex a potom spadol ne deti. Jedným slovom: stal sa z naho padlý anjel! Učiteľky v materskej škôlke boli pobúrené a zlizol som si to od nich ja: vraj aby som deťom takého anjela nevodil. Tak chodím s dvomi čertami - ale vravím: nie je to štýlové! Pritom anjela by mohlo predstavovať aj dievča, ale dievčatá sa vyhovárajú. že nie sú anjelské typy, že s nimi šijú všetci čerti a že ich nebaví celý čas sa nevinne usmievať ako idiotky. Pekných časov sme sa dožili, len čo je pravda! Nevinný úsmev je znakom idiotizmu! Neviem, či máte okolo seba dákeho idiota... Ak máte, prizrite sa mu lepšie na úsmev, či je to pravda. Ja sa stýkam v poslednom čase so samými prenikavo múdrymi ľuďmi, a tí sa vôbec neusmievajú. Škrípu zubami, mosúria sa a žijú v starostiach, či nebudú po novom roku nezamestnaní.
Ja som ochotný zamestnať na sv. Mikuláša dákych anjelov, ktorý by si z anjelstva nerobili zbytočné problémy.
Napokon - prečo by sa anjeli nemohli správať ako normálni ľudia? Preto, že sú anjeli? A čo, keď sa anjeli naozaj správajú celkom normálne? Kto z nás videl skutočného anjela? Kde? Len si, prosím vás, nevymýšľajte. Keď som bol malý, mal som svojho anjela strážneho, ale toho som nevidel najmenej 40 rokov. Ktovie, kde sa potuluje? Prečo by nemohol anjel uštipnúť, len tak, z roztopaše čerta na líčko? Alebo povedať nejaký - samozrejme slušný vtip ? Stalo by sa mu niečo?
Ja jeho anjela! Šľak ma ide trafiť z anjelov!
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
------------------------------------------------------------------
Komentáre