Šľak ma ide trafiť z pocitu šťastia
Áno, z pocitu šťastia! Lebo, vyložme si karty na stôl - šťastie nejestvuje. To si len nahovárame, že má niekto šťastie. Má len pocit šťastia. A práve z toho pocitu šťastia vás môže trafiť šľak.
Existuje v dejinách ľudstva X prípadov, keď jedinca oblial pocit šťastia a trafil ho šľak. U nás v rodine tak umrela teta Beata. Nemala nadváhu. Bola celkom normálne vydatá za uja Fedora. Mali dcéru. Dcéra sa dobre učila, vyštudovala a bola vedecká pracovníčka v botanickej záhrade. Špecialistka na georgíny. A teta Beata raz bola v kine s ujom Fedorom. Dávali americký film Juh proti Severu. Dojímavý - o láske. Prišli z kina domov, teta Beata si celá dojatá z filmu napustila vaňu s teplou vodou, šuchla sa do vane a trafil ju šľak. Ujo Fedor hovorí, že umrela z pocitu šťastia. Hoci, možno keby ten prípad vyšetrili kriminalisti... neviem, neviem. Jestvuje taký spôsob - kriminalisti tomu hovoria "vágova smrť" - nikto vám na to nedôjde... Stračí počkať, kým sa manželka ponorí do vane, chytíte ju za nohy a prudko ju za nohy potiahnete. Hlavička sa dostane prudkým potiahnutím pod hladinu vody a do pľúc sa prudko naberie voda... ale nechcem vám dávať recepty na šťastie!
Nechcem vyvolať podozrenie smerom k ujovi Fedorovi. Hoci v tom čase už mal známosť so sekretárkou Piroškou, hovorkyňou hnutia Együttélés, 25 ročnou, v prsiach dosť silnou čučoriedkou. Zasa by boli všetkému na vine Maďari. A k tomu všetkému je ujo Fedor Čech. Teda bol...
Už ako vdovec bol minule v kine. Dávali Aladína. Potom si u nás napustil vaňu a z číreho pocitu šťastia ho trafil šľak.
Aj mňa ide šľak trafiť z pocitu šťastia. Poliaci majú na šťastie ešte nežnejšie slovo ako Francúzi. Francúzi hovoria bonheur, chance, fortune, ale Poliaci ščenšče. Voľakedy sme spievali poľský hit Zloty porščónek, zloty perščónek dľa ščenšče... Bez mučenia sa vám totiž priznávam, že mám v sebe aj poľskú krv. A šľak ma ide trafiť z pocitu ščenščia. Našťastie som však Slovák, a tak mám našťastie to šťastie, že všetkého veľa znesiem. Aj šťastia. Koľkokrát ma už v živote oblial taký pocit šťastia, že som si myslel, že sa z toho zbláznim. A ako čítate moje reči - som absolútne normálny.
Napríklad chodil som so Zlaticou. Keď si dala vysokopäté lodičky, bola odo mňa skoro o hlavu vyžšia. "Reku, Zlatica, tak a tak sa majú veci, čo urobíme s tými opätkami?"
Dala si povedať. Začala nosiť tzv. pliešovské mokasíny, čierne, bezpäté strapačné plstené s takým čiernym gombíkom na zapínanie. Keď som videl, že to Zlatici zapína, oblial ma obrovský pocit šťastia. Málokedy sa stane, že vám čučoriedka ustúpi v takej háklivej veci, ako je obuv. Je síce pravda, že som Zlaticu vydal za o dve hlavy vyššieho basketbalistu Tomáša, ale pravda je aj to, že to som už chodil s Franckou.
A s Franckou na túto tému neboli žarty. "Buď ona - alebo ja!" kričala na mňa cez veľkú prestávku na chodbe a celej škole bolo dosť žinantné počúvať ju. Stíchla, až keď som jej jednu uvalil otvorenou dlaňou. Po škole ma pred školou čakal jej brat - tiež Francek - chlap ako hora - maturant. Nemal som kam utiecť, za mnou stál školník Škereň. Francek mi srdečne podal ruku a spýtal sa ma, ako sa mi podarilo uvaliť jeho sestre Francke facku, lebo že on sa jej chystá dať na bendžo už dávno a ona ho vždy predbehne.
Veľmi sme sa spriatelili a odkedy je mojím švagrom, občas chodím mlátiť aj jeho ženu z Drietomy. Francka sa zdôverila mnohým svojim kamarátkam, že keď jej uvalím, vždy ju obleje pocit šťastia. Zrejme to potrebuje ako soľ.
Šľak ma ide trafiť pri pomyslení na to, z čoho všetkého môže človeka obliať pocit šťastia
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
------------------------------------------------------------------
Komentáre