Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
-------------------------------------------------------------------
Šľak ma ide trafiť zo šéfinkov
Šéfinko je taký šéf, ktorý si s vami potyká a vôbec sa ho nebojíte. Keď hovoríme o šéfovi - som stará škola! Šéf si nemá čo s podriadeným tykať! Šéfa sa má podriadený báť! Bodka. To sú dve základné axiómy pre to, aby to v podniku fungovalo. A nielen v podniku, ale aj v školách, na ministerstve, v lietadle! Kapitán lietadla je šéf a letuška sa ho nemôže pred cestujúcimi spýtať "Šéfinko, nedáš si kávu?" Až tak ďaleko to kapitán nesmie pripustiť!
Šéfinkovia na svoje móresy môžu len doplatiť. Za totality to bolo ťažké. Členovia vládnucej strany (dnes to už neexistuje) si na straníckej pôde tykali: "Jožko, volám ti z vlády. Máš tam dáke voľné miesto v metalurgii? Jano by dal neviemčo za to, keby mohol robiť v metalurgii... Školstvo? Môže byť. Koho mám volať? Počkaj, niekto klope... Poď ďalej, Ferko... Je tu Ferko, riaditeľ sporiteľne... Sadni si Ferko, len niečo vybavím s Jožkom!"
V rodnej matke strane sa cítili všetci ako šéfinkovia. My sme mali na gymnáziu riaditeľku. Učila nás ruštinu. Práve nás učila pesničku Mnoga nas devčónak v kolektíve - no vľubľjaješ sa toľko v adnú...", keď sa bez klopania otvorili na triede dvere a vošiel školník Butyľka, ktorého syn študoval v Moskve tiež za šéfinka. "Česť, súdružko! Budeš té lásky, puscíš mi ted hnet několik faganú do kotolne? Musím vynést škváru! Dakujem. Česť!" A už sme všetci delegáti do kotolne, Čajkovič, Krištofovič, Šimončič a ja - išli nakladať škváru. Doteraz nepoznám koniec tej pesničky. Mnoga nas devčónak v kolektíve - no vľubľjaješ sa toľka v adnú! Kvôli šéfinkovi - školníkovi mám medzery vo vzdelaní... Aj na klinikách to bývalo zvykom - po straníckej linke si skutočný šéfinko - prednosta tykal s ostatnými, čo by šéfinkami len chceli byť - a tak občas vrazil niekto na operačnú sálu so slovami "Česť práci, súdruh prednosta. čakáme len na teba! Závodný výbor KSS zasadá v inšpečke už skoro hodinu a teba nikde... Nevyvyšuj sa, šéfinko, raz-dva tu nemusíš byť! A naozaj nemusel. Pacient bol uspaný, takže mu organizmus vydržal ako hovädu. Možno, že aj on bol šéfinko...
Nie, nie, nie - ja som stará škola! Šéf nemôže byť šéfinko. Kam by sme došli? Ako by to vyzeralo, keby sa šéfov nikto nebál? Darmo kričím, darmo volám, môj hlas je hlas volajúceho na púšti. Šéfinkovia sa nám premnožili! Nikto sa ich nebojí a každý im tyká. To nemôže dobre dopadnúť. To chce aspoň jedného hrôzostrašného šéfa, ktorého by sa šéfinkovia zľakli a začali ho napodobňovať. Ja keby som sa stal šéfom, mne by ste museli aj ruku pobozkať, keby ste chceli so mnou hovoriť! A nielen jednu, aj druhú! A museli by ste mi vykať, inak by bolo s vami zle. Škoda, že nemôžem byť šéfom! Nemám na to školy. Zostanem teda naďalej šéfinkom a viete čo? Môžete mi tykať! Ale šľak ma ide trafiť zo šéfinkov!
Komentáre