Šľak ma ide trafiť z pôrodných bolestí
Niežeby som bol tehotný - to by som bol na zemeguli vari prvý chlap - ale myslím na pôrodné bolesti, ktoré má postkomunistický svet so Stalinovými vnukmi. Za bolševikov vyrástlo niekoľko generácií, ktoré nemajú ani potuchy o slušnosti. O štandartných vzťahoch človeka k človeku. Štandartný vzťah človeka k človeku je daný tým, kto je na kom závislý. Keď mám zdediť po otcovi pole, som k nemu slušný, aby to pole v testamente napísal na mňa. Keď som otec a nemám pole, musím byť sakramentsky slušný k synovi, aby ma na starobu dochoval, ako sa na Slovensku vraví - aby som bol uňho na doživni.
Jedným slovom, ten, kto platí, je pán, ten, kto je platený, je sluha. Za jeden deň od rána do večera môže byť človek v normálnych pomeroch pánom aj sluhom niekoľkokrát.
Je to veľmi jednoduché a hovorím o tom, kade chodím - lenže Marx a Lenin a Stalin nabulikali ľuďom, že pánov niet. Všetkým patrí všetko a nikomu nič. Otcovi vzali pole, syn nemá čo dediť, a tak sa chce otca zbaviť. Kaviarníkovi vzali kaviareň, takže zostal v roli obsluhujúceho. Vykrikuje síce, že "náš zákazník - náš pán", ale dáva mu najavo, aby si nedovoľoval a čerta starého je mu do toho, či sa cíti v podniku dobre alebo nie. Chce sa zákazníka zbaviť. Zhasína svetlo, dáva stoličky na stôl, kričí nahlas "Záverečná", len aby hosťa vystrnadil. Za jeden deň by mal človek šaltovať plynule niekoľkokrát medzi pocitom pána a sluhu - bez toho, aby o tom vôbec rozmýšľal. Hlásateľ v rozhlase, ktorý mi ráno číta správy, je môj sluha. Keď predpoludním skončí službu, najme si ma ako taxikára a ja ho odveziem. On ma platí, je môj pán a ja som jeho sluha. Odskočím si počas dňa na kávu. Majiteľ kaviarne je môj sluha. Lenže mňa ide šľak trafiť z toho, ako ťažko sa rodí nový, normálny človek.
Hlásateľ mi dáva najavo, že on je pán. Číta mi správy takým spôsobom, ako chce on. Nie ako chcem ja. Ja prídem poňho taxíkom a dám mu najavo, že ja som vo svojom aute pánom. Fajčím, ani mi na um nezíde opýtať sa zákazníka, či mi to počas jazdy, keď si ma platí, dovolí. Púšťam si naplno country muziku, lebo ju mám rád, do toho mi hučí dispečing. Hlásateľ musí byť rád, že môže sedieť v mojom taxíku.
Jednoducho, človek, ktorý sa vie správať v staronovom systéme ako sluha a hneď ako pán, sa ešte nenarodil. Je to ťažký, dlhý pôrod. My všetci, ktorí rodíme, škrípeme zubami, vyvaľujeme okále, ako je to možné... Ale zrejme to opäť musí zariadiť sama príroda. Musíme mať deti a naučiť ich to.
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
------------------------------------------------------------------
Komentáre