Šľak ma ide trafiť z listov Ježiškovi
Šľak ma ide trafiť z listov, ktoré moji najbližší školo - a škôlkopovinní príbuzní vypisujú už teraz Ježiškovi. Píšu ich tak skoro pretože vedia, ako u nás funguje pošta a keď ide list do Prahy dva týždne, tak do neba musí ísť najmenej mesiac. Ale ten obsah! Z toho ma ide trafiť šľak!
Citujem indiskrétne z listu nášho päťročného Janka, ktorý mi včera surovo nadiktoval: "Milý Ježiško! Prines mi pod stromček legové Pancierové policajné auto, číslo škatule 6430, Lego Hrad Ritterburg (6086), Admirálsku loď, škatuľa číslo 8710, Plážovú kaviareň, číslo škatule 8756, Loď čiernych rytierov, škatuľa číslo 6057, Vlčí kočiar, číslo škatule 6038, Požiarny jastrab - helikoptéra s hasiacim prístrojom, číslo škatule 7896, senzačnú magnetickú autodráhu, pôžitok dlhý 9 metrov, zvukovú kulisu automobilových závodov v Le Mans, báječný hovoriaci počítač Johny..." jedným slovom, to všetko čo som doteraz citoval, by ma stálo približne 50 000 korún. A ten malý ozembuch toho nadiktoval ešte tri strany! O liste, ktorý mi diktovala prváčka Lucia už ani nejdem hovoriť. Tiež sú to škatule polly pockety, Barbie šaty..., veď to poznáte z televíznych reklám firmy Matel, Brattel, Frattel... no, je to našľaktrafenie!
Čo s tým? Neposlať listy Ježiškovi? Zahodiť ich len tak namiesto do poštovej schránky kdesi za plot? Budem musieť vymyslieť taktiku účinného boja proti ožobračovaniu rodičov. A to ešte budú mať tohto roku prázdniny vyše troch týždňov. Budú skákať a behať po byte, štípať ma a nútiť, aby som im robil slona! Okrem toho, že bolia z toho kríže, mám vždy dojem, že za mojich detských čiac to vôbec nebolo. Jednak nebola televízia, neboli drahé škatule a tuším som už bol sirota. Ak som ešte nebol sirota, tak som sa cítil osirotene.
Pod stromčekom sme za toho prvého slovenského štátu mali počas druhej svetovej vojny rukavice, sveter, čapice a na strome salónky. Nie Milky Way, oplátky Opavia, Orión, alebo Tchibo le Café. Ale už som asi starý, keď ma to rozčuľuje. Alebo potom začínam byť na starobu na peniaze? Nie, nie, nie. Musím sa spamätať. Predám auto a nakúpim tie škatule. Deti musia mať krásne spomienky na detstvo! Len žiadne nervy...
Je tu ešte jedna možnosť. Rozšíriť v detských kruhoch, že Ježiško sa tohto roku necíti dobre, že odcestoval na liečenie a vráti sa až po Novom roku. Je celkom možné, že keď si potom prečíta všetky listy s prosbami od detí, ktoré podostával, splní želania o rok, o dva... Čo my vieme, čo bude o rok, o dva? Možno zrušia škatule, možno skrachuje firma a je celkom možné, že deti prídu k rozumu a začnú hlásať, že žiaden Ježiško nie je. Lenže to by bol podvod! Ježiško je. Akurát ho ide šľak trafiť z toľkých škatúľ. Kto sa v tom má vyznať? 6023,8794,1292 atď.
Idem poslať tie listy do neba. Posledná nádej je naša pošta. Prečo by fungovala akurát ona? Šľak ma ide trafiť z tých listov. Počkám s odoslaním do zajtra. Ráno múdrejšie večera.
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
-----------------------------------------------------------------
Komentáre