Šľak ma ide trafiť zo smädu v noci
Lebo smäd v noci je niečo celkom iné ako smäd cez deň. Pijem minerálky a vždy sa snažím mať nejakú naporúdzi. Ale stáva sa mi občas v noci na cestách po Slovensku, že minerálku naporúdzi nemám a musím si ju kúpiť. Minule som pocítil smäd okolo polnoci akurát v srdci našej otčiny, v hoteli LUX v Banskej Bystrici. Zašiel som do recepcie a kúpil som si minerálku. V noci stojí fľaša minerálky v hoteli LUX 30 Sk. Cez deň tá istá fľaša 14 Sk a to už s 20% prirážkou. V noci - 30. Cez deň 14. Treba sa napiť cez deň. V noci sa u nás zbojníči. Dali mi nazrieť do cenníka. Je to tam: fľaša minerálky 30 Sk. Šľak ich trafil!
Zrejme hotel ráta s tým, že nočný smäd je niečo podstatne komplikovanejšie ako denná pípäť. Jeden nočný smäd sú dve pípäte. Teraz už viem, že je dobre mať dvakrát cez deň pípäť ako raz v noci smäd. Teraz už viem ako zbojníčiť oficiálne v štátnom hoteli. Všetko by mi bolo jasné, keby hotel LUX nestál uprostred Bystrice, ale v púšti Gobi v strednej Ázii. Tam by tých 30 Sk bolo v norme. Doprava z Európy do Ázie, výdavok za elektrický prúd, ktorým chladí minerálku hotel na púšti... to by tak približne stálo za tých 30 Sk. Ale uprostred minerálkovej veľmoci, uprostred rodných končín toľko peňazí za fľašu minerálky? Viem, viem, je to moja vec. Mám sa predpiť cez deň, aby som v noci nebol smädný. Ale ja mám cez deň len obyčajnú pípäť. Smädy udrú až v noci... A tak som prinútený na starobu začať budovať po Slovensku minerálkové základne, ako keď išiel Amundsen na severný pól alebo Hillary na Mont Everest! Zrejme to budem robiť tak, že po väčších mestách na Slovensku si prenajmem na hlavných železničných staniciach úschovnú skrinku, do ktorej si dám nanosiť údolnými nosičmi-šerpami zásoby minerálnej vody. Všetky kľúčiky od všetkých skriniek budem mať celý rok na krku, aby ma šľak netrafil od smädu.
Alebo si potom vybavím na obecných úradoch mestečiek drevenú skrinku na námestí a budem mať minerálky tam. Poznáte také tie skrine, v ktorých na horských cestách majú cestári zásoby škváry na posýpanie pri poľadovici... Vzal som si minule do ruky kalkulačku a vyrátal som si náklady za prenájom skriniek - zásobovacích staníc, za nákup minerálok, za stráže rozmiestnené okolo zásobovacich staníc, za pravidelné dopĺňanie zásob a vyšla mi približne suma, ktorú som za fľašu minerálky zaplatil v noci na vrátnici hotela LUX v Banskej Bystrici... Som v rozpakoch. Aj vás keby sa niekto pýtal: "A kde je ten Julko Satinský toho roku v lete?", povedzte mu: "Je v rozpakoch."
Som v rozpakoch. Vytvoriť si za drahé peniaze základne proti smädu alebo sa napiť rovno na recepcii slovenského hotela za drahé peniaze? Ešte je tu jedna možnosť. Umrieť od smädu. Tzv. protestný exitus. Správa by sa šírila ako blesk.
"A kde je ten Julko Satinský?" "Jáj, ten? Umrel v lete od smädu."
Šľak ma ide trafiť od smädu v noci. Ale radšej sa predpijem cez deň. Lepšie je mať dvakrát cez deň pípäť ako raz v noci smäd.
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
-------------------------------------------------------------------
Komentáre