Šľak ma ide trafiť zo šnúr
Všetko je na elektrinu a ja to začínam mať doma PREŠNÚROVANÉ. Stolná lampa má šnúru, tá šnúra vedie popod stôl, kde sa stretá so svojimi sestrami - šnúrami. Najstaršia sestra šnúra vedie di hifi veže, o rok mladšia do televízora, šnúry - dvojičky vedú do počítača a do tlačiarničky, to už je päť šnúr a to som nespomenul najmladšiu šnúru do faxu...
Tie šnúry už majú deti, tenšie šnúry - zopár ich má hifi veža - čo vedú do zosilňovacích debien, fax má šnúročku do telefónnej linky... A to všetko hovorím len o mojom kúte, mojej izbe! Premnožili sa nám šnúry - potvorky.
Nehovorím - sú užitočné. Vedú vždy odniekiaľ niekam a väčšinou sú do niečoho strčené. Ale chápem tých, ktorým z množstva šnúr začalo zadrbávať a rozhodli sa pre tranzistor na batérie alebo na diaľkový ovládač. Lebo čo je veľa - to je veľa!
V kuchyni sa v šnúrach už vôbec nevyznám. Tam žije rodina kuchynských šnúr: šnúra, ktorá vedie do elektrickej trúby, k elektrickému zapaľovaču na plynovom sporáku, šnúra do kávovaru, mixéra, malého kuchynského rádia a do chladničky! Premnožili sa nám šnúry - beštie!
Ak si myslíte, že vypadnete z domu na koncert nejakej skupiny a zbavíte sa zošnurovaného pocitu z domácnosti, mýlite sa. Celá moderná hudobná tvorba je založená na šnúrach. Zvukoví majstri hudobného telesa pricestujú do vášho mesta už o deň skôr, aby mali čas porozkladať milióny šnúr do aparatúry, zosilňovačov, elektrických gitár, klavírov, elektrických bicích nástrojov a tuším aj trúbiek...
Kam len oko dovidí, na pódiu samá šnúra. Kapela si to šnuruje pomedzi šnúry, prebíja sa húšťavou šnúr, aj majú chuť použiť mačety, ale keby si cestu šnúrami presekali mačetami, nebolo by ich počuť! Stačí, aby ten najnešikovnejší zakopol o zdanlivo bezvýznamnú šnúru na zemi a v amfiteátri nastane bezútešná tma. Možno pre tých, čo prišli na koncert s frajerkami, znamená tma úľavu. Aj zlodejom zasvietia v očiach zlodejské plamienky, čo by kde uchmatli - ale čo z toho, keď nič nevidieť a nič nepočuť. Niekedy to trvá dosť dlho, kým nájdu machri tú pravú šnúru. V pošmúrnej tme sa celí došnúria, kým rozšnúria tú šnúrovú záhadu.
A skupina, ktorá je na šnúre a už má zájazdu plné zuby, môže v tej tme aj zmiznúť nadobro! Ale to sa nestáva, lebo v šnúrach je obrovský majetok a keby tie šnúry ctitelia skupiny rozobrali - čo by si počali? Speváčka by mohla počať dieťa. Ale to by jej najprv v tej tme musel niekto cviknúť kupón, potom by šla na materskú a skupina by zostala bez speváčky...
Šnúra vie narobiť riadne patálie. Stačí, aby ste zapatrošili rozvodku (ľudovo sa to volá aj zlodejka) a ste nahratí! A celé to komplikuje aj rozličné napätie elektrického prúdu v rôznych zástrčkách sveta!
Tí primitívni Američania v Spojených štátoch majú v zástrčkách len 110 voltov! Ak si človek kúpi nejaký spotrebič tam a používa ho tu v Európe - musí si kúpiť k šnúre ešte jednu šnúru, na ktorej je taká malá skrinka... tuším sa to volá adaptér. Je to síce zdanlivo volovina - ale bez toho adaptéra je vám napríklad taký telefónny odkazovač na nič. A šnúra za šnúrou sa valí v tom našom celosvetovom pošmúrnom pošnurovanom areáli!
Takéto básne som začal písať v zúfalstve a beznádeji zo šnúr. A viete prečo? Lebo ma z džungle šnúr ide trafiť šľak!
Zdroj: Július Satinský: Šľak ma ide trafiť, HEVI 1997
-------------------------------------------------------------------
Komentáre