peternagy

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Šnip šnap šnure - pure bazelure

:)

        Šnip šnap šnure - pure bazelure

        V tejto krutej zime bude najlepšie, keď si posadáte všetci okolo mňa a ja vám budem rozprávať rozprávky. V piecke pukocú horiace polená a ja viem, že vy máte rozprávky radi. Hoci som rozprávkar a mám všetky rozprávky v malíčku, moja úloha rozprávať rozprávky pri rozhorúčenej piecke je neľahká. Rozprávkari sa nám premnožili a vyznajú sa v rozprávkovom svete. Vy už viete všetky rozprávky skoro naspamäť. Ako vás zaujať, aby ste ticho počúvali a nerobili okolo piecky neplechu? Snáď tak, že vám budem rozprávať o rozprávkach rozprávkovejšie ako rozprávkari. Aby vám rozprávky nezovšedneli. Apokryficky. Apokryf je rozprávka, ktorá rozprávku zámerne znehodnoverňuje, podvrhuje jej motívy zo skutočného života a - len tak zo športu - rozprávku znehodnocuje. Možno vás apokryfický pohľad na rozprávky za pecou pobaví. Napríklad o dvanástich mesiačikoch. Tí si rozložili vatru pri Bruseli a vždy jeden z nich, ktorý panuje, zakrúti kyjakom nad hlavou. Je taký mesiačik, ktorý keď zakrúti kyjakom, vyrastú jahody. Iný zasa keď zakrúti kyjakom, padajú listy (demarše)... Páčia sa vám takto podané rozprávky? Tak ticho seďťe za pecou a počúvajte: V istom kráľovstve sa dozvedeli, že v jaskyni za mestom žije sedemhlavý drak a ten si vyžaduje, aby mu do jaskyne ľudia nosili svoje hlasy. I prihlásil sa šuhaj Macuška, čo mal silušku prevelikú, že sa so zlým drakom poráta. Myslel si, že získa pol kráľovstva a princeznú za ženu. V jaskyni však nebýval drak, ale budajovci, čo tam buntošili. Aby nevyzeral šuhaj ako tĺk, doteraz tvrdí, že v jaskyni je drak, ktorý nemá hlasy a treba ho skántriť... A tak tam dodnes pred jaskyňou šabľou šibrinkuje a len by sa s drakom chcel pobiť a pobiť... Viem, ste zvyknutí na iné rozprávky. Zrozumiteľnejšie a s jasným koncom. Ale vidím, že ste sa chytili a začínate vymýšľať spolu so mnou... Vonku je krutá zima, času máme dosť, dreva tiež - pokračujme: dvanásti mesiačikovia si rozložili vatru pri Štrasburgu. Sedia oni, sedia, do ohníčka hľadia, a tu k nim prišiel veľký medveď Míša. Vraj aj on s nimi bude sedieť, pri ohníčku sa ohrievať. "Medvede majú do jari spať!" ozval sa Lipeň. "Medvede pri ohni nesedávajú!" pridal sa Rujeň. "Ale ja som dobrý!" namietol medveď Míša. "Ba veru - je dobrý" pritakal Brzeň. A tak tam medveď sedí, tvári sa že by nikdy ani včielke neublížil, nieto ešte jej med z úľa vyjedol...
        To sú rozprávky, čo? To je iná káva, ako tie obyčajné o Červenej karkulke alebo o Bajajovi!
        Kde bolo tam bolo, bol raz jeden mladoň a ten tvrdil, že má doma stolček, ktorému stačí povedať: "Stolček prestri sa!" Vraj vždy keď to stolčeku povie, zjavia sa na ňom jedlá od výmyslu sveta. Človek si môže dožičiť, čo mu hrdlo ráči. Veľa ľudí sa zhromaždilo pred jeho chalúpkou. Podaktorých zvedavosť dohnala, podaktorých hlad. Ale mladoň nikomu stolček neukázal. Len zopár kamarátov dnu pustil, hostili sa a veselili. Ľuďom vonku povedali cez okno, že ak ich za kráľov krajiny zvolia, všetci budú "stolček prestri sa" užívať. Bez rozdielu rasy, náboženstva... len národnosť aby mali tú našu. A tak ich za kráľov zvolili a čakajú, kedy ten stolček pred kostol vynesú a všetkým porozdávajú. Lenže ani v rozprávke to nejde tak rýchlo, ako si mnohí mysleli, tobôž v skutočnosti. V skutočnosti ten "stolček prestri sa"...
        To sú rozprávky, čo? Kam sa hrabe Dopšinský, Andersen a Božena Němcová. Len pekne seďte za pecou. Vonku je krutá zima a ja vám všetky rozprávky prerozprávam tak, ako ste ich nikdy nepočuli. V jednej krajine vypukla plesová sezóna. Podnikatelia z celého sveta sa po zámkoch a kaštieľoch veselili, tancovali, dobroty ochutnávali. Macocha vystrojila na ples svoje škaredé dcéry a Popoluške hrach preberať prikázala. Ako áno - ako nie, Popoluška sa na ples dostala a pri úniku črievičku stratila. Hľadali kráľovskí zvedi črievičku, ale práve vtedy stratil topánku aj dakto iný a zvedi sa pri hľadaní plietli jeden druhému pod nohy. Došlo to tak ďaleko, že napokon ani črievičku, ani topánku nenašli... Neviem, neviem, či ste pochopili, na čo narážam.
        Nuž, to boli ukážky z môjho apokryfického uchopenia rozprávok. Ak sa vám imí rozprávkari zdajú pravdivejší, pozvite ich za pec. Ešte bude dlhá zima.

Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta,  IKAR 2007
------------------------------------------------------------

 


Z tvorby L + S | stály odkaz

Komentáre

Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014