Je (vraj) dokázané, že ženy majú kdesi v mozgu niečo, neviem čo to môže byť, či ich ustavične nutká do rozprávania. Čítal som to neviem kde, neviem presne kedy, ale je to zaručená informácia. Inak by som si to nebol zapamätal. Tento fakt - že ženy majú v mozgu niečo, čo ich nutká do rozprávania - vysvetľuje všeličo. Najbanálnejšie triky humoristickej literatúry sú založené na tom, že žena furt rozpráva a mužovi to lezie na nervy. Na označenie tohto javu sa používajú rôzne termíny. Hovorí sa, že žena... rapoce, trkoce, má rečí ako koza bobkov, rozpráva, aj keď spí, lietajú z nej slová ako strely z guľometu, nezavrie ústa, ako je deň dlhý, melie piate cez deviate, tára dve na tri atď. Týmito slovami sa táto ženská vlastnosť označuje, ak je to už na nevydržanie. A na nevydržanie to býva väčšinou vtedy, keď muž a žena žijú v tzv. spoločnej domácnosti. Pred uzavretím manželského zväzku, keď ešte do vzťahu hovorí vášeň i neha, označuje sa táto ženská vlastnosť, teda ustavičná potreba rozprávať, ako štebotanie, v horšom prípade sa o žene povie, že je zhovorčivá. Lenže, teraz si to uvedomujem, v počiatočnom štádiu vzťahu, v štádiu kontaktáže (Kundera), je zhovorčivý práve muž a žena počúva. Ale počúva naozaj! Nepredstiera to. Aj po rokoch dokáže mužovi pripomenúť, čo hovoril, slovo po slove. Aj mu to pripomína. Vždy, keď chce upozorniť, že to už nie je tak, ako bývalo, keď si s ňou začal. Ženy toriž milujú ušami. Chcú počúvať to, čomu sa hovorí "sladké reči." Si úžasná, si jediná, voniaš ako rozkvitnutá lúka, topím sa v tvojich očiach, dotyky tvojich dlaní pália ako... to je jedno ako čo, dôležité je, že pália a muž to vysloví. A treba to hovoriť, aj keby práve nepálili. Pretože slová vedia ženu rozohriať ,rozvášniť, upokojiť, skrátka, čo len chcete.
Najgeniálnejšiu analýzou tohto faktu, teda že ženy milujú ušami, je Rostandov Cyrano. Tá zápletka! Krásny, ale nevýrečný Kristián a duchaplný, ale ohyzdný Cyrano. Cyrano je pri vyznaniach lásky Roxane vlastne akýsi Kristiánov hovorca. Kristián to cíti a Cyrano to formuluje. Roxana miluje Kristiána pre "jeho krásne listy" a netuší, že ich píše Cyrano v Kristiánovom mene. Bude Roxana veriť tomuto švindľu, pýta sa Kristián. Cyrano odpovedá, že "láska uverí aj lži. Len nech je sladká". Kristián musel zomrieť. Tak ako Romeo. Nie preto, aby sme si poplakali. Preto, že je nemožné v takomto vzťahu pokračovať. Po rokoch manželstva by Romeo aj Kristián sedeli mlčky pred televízorom a rozmýšľali by, ako vypadnúť z domu za kamarátmi. A Roxana a Júlia by sa trápili, že ich manželia nepočúvajú, zatiaľ čo ony ich voľakedy počúvali veľmi pozorne. A tak musia potrebu zhovorčivosti ukájať prostredníctvom telefónneho aparátu. Vyrozprávajú sa a uľaví sa im. Preto žijú v priemere dlhšie ako muži. Zaslúžil sa o to Alexander Graham Bell. Vďaka mu. Je dobré, keď žena muža prežije.
Zdroj: Milan Lasica: Spoza dverí, IKAR 2003
-----------------------------------------------------------------
Komentáre