Sedemnásteho novembra išiel v televízii akýsi hraný dokument o tom, ako komisia vyšetrovala udalosti na Národní tříde. Hraný dokument je dosť zúfalý žáner. V podstate je to smiešne. Miešajú sa tam neznáme i známe tváre, ale aj autentické zábery s inscenovanými. Pravdaže, autentické zábery nad inscenovanými vysoko vyhrávajú. Asi tak, ako to po sedemnástom novembri vyhrala realita nad našimi zbožnými želaniami. Nechajme november novembrom. Nech je ako chce, priniesol nám to, po čom sme azda najmenej túžili - slobodu. Teraz aby sme sa učili, čo s ňou.
Jedna vec je istá. Slovo demokracia je zaklínadlo. Celých štyridsať rokov sa ním komunisti oháňali. Socialistická demokracia. Demokratická centralizácia. Demokratická decentralizácia. Demokratické voľby. Nemecká demokratická republika. Parlament! A v ňom Strana národnej obrody! Hlasovanie!!! Jednomyseľné, ale hlasovanie. To bolo predsa riziko. Veď sa muselo predpokladať, že niekto môže byť proti. Alebo, že sa aspoň zdrží. Nie. Všetci boli za. Nezdržali sa. Ako je to možné, kladú si dnes otázku pätnásťroční. A ja som naozaj zvedavý, kto sa pokúsi to vysvetliť.
Raz mi český emigrant a komunistický väzeň Škutina rozprával takúto príhodu. Emigroval do Švajčiarska a tam sa jedného dňa ocitol v spoločnosti domorodcov. Pýtali sa ho, prečo emigroval. Povedal, že s komunistami sa to už nedá vydržať a že si to myslí nielen on, ale v Československu každý. A domorodci sa opýtali: "Tak prečo ich volíte?" Toto sa ľuďom zvyknutým žiť v slobodnej krajine vysvetliť nedalo. A ťažko to budeme vysvetľovať tým pätnásťročným zvyknutým žiť v slobodnej krajine. Odpoveď nás potrápi. Ale zasa nás poteší, že mohla byť položená otázka.
Slovo demokracia je zaklínadlo nedemokratov. Všimnime si zlodejov, gaunerov, osoby podozrivé nielen z nekalých úmyslov, ale aj z nekalých činov, rôznych politických manipulátorov a populistov, zakladateľov nebankových subjektov atď., atď. Čím sa najviac, najskôr a najčastejšie oháňajú? Čo vyslovia ako prvé, keď na nich padne tieň podozrenia? Jasné, použijú zaklínadlá. Osvedčené slovné spojenia. Demokracia. Prezumpcia neviny. Je to dané zo zákona. Je to legislatívne podchytené. Sme právny štát, alebo azda nie? Nadobudol som to zákonnou formou. Ako občan tohto štátu mám na to zákonné právo. Vaša výhrada nemá právne opodstatnenie. Ak máte dôvodné podozrenie, dajte podnet orgánom činným v trestnom konaní. Ale ak ho nemáte, podávam žalobu podľa článku dvanásť občianskeho zákonníka o ochrane osobnosti. A neskáčte mi do reči, ja som vám tiež neskákal.
Áno. Človek niekedy zatúži vidieť sa v úlohe predstaviteľa westernovej spravodlivosti. Ako vytiahne kolt, vrazí ho desperádovi pod bradu a povie "A čo to falošné eso, čo máš pod manžetou?" Desperádo zbledne a vie, že je koniec. Pokúsi sa siahnuť po zbrani, ale šerif je rýchlejší a zo zločincovho čela steká tenký pramienok krvi. "Kým som šerifom, v našom meste bude vládnuť zákon," povie hrdina a pevným krokom vyjde zo saloonu.
Hrdinovia zostali zvečnení na stránkach rodokapsov. Ostali tam navždy. A podvodníci a gauneri zo strachu pred spravodlivosťou rozutekali sa po svete a podaktorých zavialo až k nám, na naše nepoškvrnené Slovensko.
Zdroj: Milan Lasica: Spoza dverí, IKAR 2003
-------------------------------------------------------------------
Komentáre