Som z toho zmätený. Neviem, čo si mám o tom myslieť. Vlastne viem, čo si mám myslieť, ale neviem, ako zareagovať. Mám na mysli skínske neonacistické stretnutie a Papradne, kdesi pri Považskej Bystrici. Počul som o tom na správach na TA3. Mimochodom vtipný názov. Kedysi sme sa tak zabávali - 100žiar, po3miskár atď. Triedni vtipkári namiesto až-až hovorili Košice-Košice, namiesto Tatry - Taštyri. Bol to typický gymnaziálny humot, čosi, čo je už dávno za nami, ale radi na to spomíname. Aj preto som názov televíznej stanice prijal s porozumením. Vyzerá to tak, že to budú robiť zaujímavo. Zatiaľ ešte vidieť drobné bezradnosti, sem-tam nejaký kiks, ale to prejde. Dôležité je, aby prinášali zaujímavé správy. A to je práve ten problém. Správa o stretnutí mladých neonacistov je... aká? Zaujímavá? Dobrá určite nie. Ale keby televízia vysielala len dobré správy, nemala by čo vysielať. Pre mňa je tá správa, ak sa mám vyjadriť veľmi jemne, prekvapujúca. Nie som prekvapený, že existujú neonacisti. Naopak, ich existencia ma utvrdzuje v tom, že držíme krok s Európou. Prinajmenšom s Českom. Ani to ma neprekvapuje, že sa schádzajú a hajlujú. Ale prečo práve v Papradne. To je šok! Čím si tá dedinka (predpokladám, že je to dedinka) zaslúžila ich pozornosť. Niekto z nich sa tam narodil? Alebo tam žije? Alebo zavreli oči, pichli prstom do mapy, kde sa prst ocitol, tam sa zišli? Alebo je pre nich Papradno tým, čím boli pre staronacistov mníchovské pivárne? V tej správe s hovorilo aj o tom, že obyvatelia Papradna nemali o celej akcii ani potuchy. Verím tomu. Zdá sa mi nepravdepodobné, aby do miestneho kultúrneho domu (tam sa to asi odohralo) prišiel holohlavý mládenec a u kultúrneho referenta si objednal sálu na poslednú októbrovú sobotu s odôvodnením, že sa tam majú stretnúť mladí neonacisti, ktorí všetci vyzerajú ako on. Predpokladám, že kultúrny referent by mu povedal, že ten termín je obsadený. Dokonca si to viem predstaviť v dramatizovanej podobe.
Mládenec (ďalej M) (vojde do miestnosti): "Heil Hitler!" Referent (ďalej R): "Prosím?"
M: Heil Hitler! Som mladý neonacista. Potrebujeme si prenajať sálu, aby sme si mohli zahajlovať."
R: "A prečo ste si vybrali práve Papradno?"
M: "Pretože nikto nevie, kde to je."
R: "Ale my už máme sálu obsadenú Majú tam stretnutie včelári."
M: "V tom prípade nám už ostávajú len Popudinské Močidlany. Sieg heil!" (odíde)
R: (mrmle si) "Toto by sa za komunistov nemohlo stať..."
A to je fakt. Toto sa môže stať len v demokratickej krajine. Priznám sa, neviem, či je zhromažďovanie neonacistov povolené alebo zakázané. V každom prípade stretávanie starých i mladých komunistov je legálne. Stretávajú sa, kde sa im zažiada. Na ulici, v parlamente, vo vláde a pohoršujú sa nad tým, že neonacisti sa stretávajú v Papradne. A my sa tomu všetkému už ani nečudujeme. Práci česť!
Zdroj: Milan Lasica: Spoza dverí, IKAR 2003
------------------------------------------------------------------
Komentáre