Práve sa na mňa z obrazovky môjho počítača usmieva okrúhla červená tvárička. Nevedno odkiaľ sa vzala. Žmurká, všelijako sa vlní, má dobrú náladu, úsmev od ucha k uchu. Teraz preskočila do pravého rohu a čaká. Uvidíme, čo bude ďalej. Už som si zvykol, že počítač má svoj vlastný život. Nech mi nikto nehovorí, že v živote počítača je rozhodujúci jeho majiteľ. To je nezmysel. Počítač funguje, ako sám chce. Majiteľ má síce nejaké drobné práva, ako napríklad počítač zapnúť. Ale už vypnutie je veľmi diskutabilné. Niekoľkokrát sa mi stalo, že som ho vypol podľa predpisu - Štart, vypnúť, OK - a o pár hodín, keď som išiel okolo, bol zapnutý. Buď sa sám znovu zapol, alebo sa odmietol vypnúť. Nechcelo sa mu. Je to samostatne mysliaci subjekt a má svoje nálady. Sú chvíle, poznám to bezpečne, keď je vyslovene naštvaný. Vtedy sa neoplatí zápasiť s ním a vnucovať mu svoju vôľu. Treba počkať, časom ho to prejde. Pravdupovediac, oveľa horšie je, ak má dobrú náladu. Vtedy začne žartovať a to je koniec. Pohráva sa s vami ako mačka s myšou a pripravuje pre vás nové a nové prekvapenia. Musím sa priznať, že v takých chvíľach mám podozrenie, či nie je trošku pod parou. Napokon v mojej domácnosti sa k alkoholu môže dostať bez väčších problémov, ale v noci v špajzi alebo pred otvorenou chladničkou som ho ešte neprichytil. Tak neviem. Na druhej strane je pravda, že občas ráno nájdem z fľaše bourbonu odpité viac, ako som predpokladal. Nechcem ho však podozrievať a už vôbec nie klásť mu dotieravé otázky. Neodpil si mi náhodou z fľaše? Bojím sa, že by sa ho to dotklo a možno by na chvíľu prestal fungovať. Z trucu. A zabával by sa na tom, aký som zúfalý, pretože ma tlačia termíny. Obávam sa však, že môj počítač na moje písanie kašle. Istotne ma nečíta. Aspoň som ho pritom nepristihol. Prečo? Pretože to nevie. Trvalo mi dlho, kým som na to prišiel, ale je to tak. Je to polovičný analfabet. Nevie čítať, vie iba písať. Hotový spisovateľ. Ani spisovateľ nemusí vedieť čítať. Lebo keby vedel, možno by sa tak začítal, že by prestal písať. Sú prípady, keď by to nebola škoda.
Ale to som odbočil. Sú tu iné problémy. Vzťahové. Môj počítač sa nevie vyrovnať s prítomnosťou ženinho laptopu. Správa sa k nemu chladne, niekedy až odmerane. Nie je ochotný sa zblížiť ani komunikovať. Dokonca mu nechce vytlačiť ani riadok na svojej tlačiarni, pretože ženin laptop tlačiareň nemá. Je možné, že trochu žiarli. Ženin laptop totiž ustavične niekam cestuje a môj počítač furt sedí doma. Asi by rád videl aj čosi iné ako moju pracovňu. Chcel by, skrátka, vycestovať. A možno mu len chýba trocha pohybu. Sedí stále doma a žerie. Síce elektrický prúd, ale aj to ide do peňazí. Bez pohybu to, kamarát, ďaleko nedotiahneš. Jedného dňa príde mladší šikovnejší a môžeš sa dať vypnúť, kamarát.
Zdroj: Milan Lasica: Spoza dverí, IKAR 2003
-----------------------------------------------------------------–
Komentáre