Prízraky aktivistov obchádzajú demokratický svet. Nabádajú nás na zmenu. Treba zlikvidovať starý prehnitý systém reprezentovaný Medzinárodným menovým fondom s Svetovou bankou, ktorý spôsobuje, že polovica ľudstva je pod hranicou biedy, a nastoliť nový, lepší systém, čo systém - nový svet treba nastoliť. Ako? spytujem sa naivne a vlastne dosť bezočivo. Pretože odpoveď nejestvuje. Existuje len odpor, nechuť a nenávisť k systému terajšiemu. To pravdaže aktivistom stačí. Im nejde ani tak o budovanie nového sveta ako o rozbíjanie toho dnešného. A niekedy aj doslova.
Nerád by som vyzeral ako starnúci moralista a mentor. Moralizovanie naozaj nikdy nebola moja parketa, skôr som bol jeho obeťou. Chápem aj to, že mladí ľudia potrebujú proti niečomu nasmerovať svoju energiu. Dokonca by sa mi zdalo čudné, keby sa nebúrili a neprotestovali proti generácii otcov. Štvú ma aktivisti. Tí profesionálni revolucionári, ktorí tú energiu nasmerujú, zideologizujú, spolitizujú a v konečnom dôsledku zneužijú. Nedávno som v STV režíroval satiru ruského autora Leva Birinského Chaos. Birinskij napísal text asi okolo roku 1908, teda dobrých desať rokov pred Veľkou októbrovou. Hra sa v Rusku ani v ZSSR nikdy nehrala. Hneď sa dozviete prečo. V nasledujúcom úryvku sa syn zdôveruje otcovi - gubernátorovi:
Syn: Chcem sa s tebou porozprávať o tvojom svetonázore. Ak sa naše svetonázory zhodujú, ostanem. Ak nie, odídem. Otec, musím sa ti priznať, som marxista. Marxista! Marxizmus je náboženstvo budúcnosti, Marxizmus obrátil všetky vedecké poznatky hore nohami. Marxizmus hlása materialistické chápanie dejín...
Otec: Áno? A čo je to?
Syn: Materialistické chápanie dejín znamená, že všetko na svete vychádza z materiálnych záujmov. Že duchovné sily sú druhotné.
Otec: To som predsa vždy tvrdil. Hlavné sú záujmy materiálne. Ak je toto marxizmus, tak celý štátny aparát u nás ja skrz-naskrz marxistický...
Desať rokov po napísaní tohto textu zvíťazila v Rusku revolúcia a s ňou tá najvulgárnejšia interpretácia marxistickej ideológie. Ten experiment stál ľudstvo veľa životov. A nás, ktorí sme sa na ňom nechtiac zúčastnili, veľa času. "Marxistické" uvažovanie straší v štátnom aparáte dodnes. Myslím, že by v rámci ozdravenia atmosféry nezaškodilo, keby zopár aktivistov s protikapitalistickou orientáciou mohlo v nejakom skanzene aspoň na pár týždňov vyskúšať to, v čom sme my žili desaťročia. Len tak pre pocit. Aby videli, ako to vyzerá, keď sa ideály uskutočňujú násilím.
Zdroj: Milan Lasica: Spoza dverí, IKAR 2003
--------------------------------------------------------------
Komentáre