Niet ma - Rusko som vymenil za dym
Moje frajerky soplia - je poplach
Teraz semienka svoje vraj sadím
na Elyzejských ďalekých poliach
Trepú vo vozni, idúcom z Presne
"Niet ho - konečne pretrhol reťaz!
Nuž nech píše si zradcovské piesne
tam vo Versaillskom paláci teraz!"
A tu mládež sa prediera k faktom:
"Ale nie ten! Veď spýtaj sa smelo...!"
"Nie? A ktorý? A sáču sa lakťom,
sediac v taxíku, na tele telo.
Tamten Magadančan zas ma zháňa -
tam druh z občianskej vojny sa boží:
"List mi napísal - nudím sa, Vaňa!
Príď sem, braček, a so mnou si poži!"
Už vraj návrat môj čakajú masy.
Vládu prosím vraj v slzách a lkaní.
Hlúposť - vôbec sa nevrátim asi
lebo odísť som nestihol ani.
Ten čo uveril, dostane darček,
nech je happy end, tak ako v kinae:
Ber si Víťazný oblúk, hej, starček!
A vám z renaultky šťastie zas kynie!
Zomriem od smiechu, s puknutou dušou.
Taká sprostosť - a verili predsa!
Neodišiel som - zbytočné vzrúšo.
A že odídem - neradujte sa!
1970
-----------------------------------------------------------
Zodpoviem každú vašu otázku,
zvedavosť vašu trápiť nemám dôvod.
Áno, je tak - mám ženu Francúzku,
no poznačte si, že má ruský pôvod.
Milenku teraz nemám nijakú.
Či budem mať? Nuž - zatiaľ nie je v pláne
Dva roky som už na pijatiku
nesiahol - a či siahnem? Nemám zdanie
Nebývam v Moskve blízko Sokola
a Paríž nedobyl môj hlas...
Netreba chodiť stále dokola -
otázky priame môžte klásť!
Zodpoviem každú vašu otázku,
akoby som bol v spovednici popa.
Nad zápisníčkom - slina na vlásku!
Do spálne zrejme vedia moja stopa.
Hej, tak je. Už sa zaružovkastel
interviewista: "Klamali ste ženy?"
Akoby za záves či pod posteľ
s magnetofónom vliezol, nestrežený
Nebývam v Moskve blízko Sokola
a Paríž nedobyl môj hlas...
Netreba chodiť stále dokola -
otázky priame môžte klásť!
A teraz k hlavnej veci pristúpme!
Z kúta sa opýtal ten najskromnejší:
"Čo ste to vlastne mali na ume
v tej a tej piesni a v tom a tom verši?"
Nebojte sa, že Ezop z mŕtvych vstal -
vo vrecku robiť figu návyk nemám.
Čo som mal na ume - som napísal.
Hľa - vyvrátim aj vrecká, prezrite ma!
Nebývam v Moskve blízko Sokola
a Paríž nedobyl môj hlas...
Netreba chodiť stále dokola -
otázky priame môžte klásť!
1971
----------------------------------------------------------
Pieseň mikrofónu
Z množstva potleskov zhluchol som dáko,
dych mi pokazil spevácky dych,
dosť mám napodobňovačov vtákov,
som už zničený od kantát zlých
Mojím sitkom sa presial a letel
však aj čistý zvuk do vašich sŕdc!
Možno preto som vydržať vedel
všetky muky a všetok ten grc.
Stokrát o tej lune do mňa šepkali
o tíšine jačal ktosi do dlaní
na píle hral iný - spíliť šiel ma on!
A ja som len
zosilňoval tón
a zosilňoval tón
Niekto máva hlas pri hĺbkach dutý,
ale vo výškach - zvonivá spiež!
Čosi vie - aj to ukáže schuti!
Moja vizitka je to však tiaž.
Niekto pri speve dychčí tak trápne
ako vojak, čo prelieza plot
chcem mu pomôcť, môj krčok sa napne
k tvári, na ktorej sa blyští pot
Stokrát o tej lune do mňa šepkali
o tíšine jačal ktosi do dlaní
na píle hral iný - spíliť šiel ma on!
A ja som len
zosilňoval tón
a zosilňoval tón
Lenže zrazu: "On zbláznil sa ľaľa!
Čo to spievaš? Si ustatý dnes?
Nech s tým prestane- povedz mu, sála!
To je sirup, tá sladkastá zmes...!"
Darmo soptím však - zázrak sa nestal.
Darmo kníšem sa - on ani mrk.
Trpkosť pridal som - tým som ho strestal!
Balzam na ten môj stýraný krk!
Stokrát o tej lune do mňa šepkali
o tíšine jačal ktosi do dlaní
na píle hral iný - spíliť šiel ma on!
A ja som len
zosilňoval tón
a zosilňoval tón
Majte proti mne hocičo - no ja
vraziť do srdca nedám si nôž.
Zosilňovať je robota moja -
odmietol som však zosliniť lož
Len som zastonal - amplión zavyl.
Krk mi stisli - no mlčky som stál.
Potom technik sa nado mnou zjavil
Odmontoval ma - nový tam dal
Stokrát o tej lune do mňa šepkali
o tíšine jačal ktosi do dlaní
na píle hral iný - spíliť šiel ma on!
A ja som len
zosilňoval tón
a zosilňoval tón
1971
-----------------------------------------------------------
Môj pohreb.
Sen mám taký nemilý - rakva prostred bytu
na môj pohreb upíri zo všetkých strán idú.
O živote dlhom len prednáša tá zvláštna zver.
Kedy mi krv budú cicať z vén? Sladkosti až na záver
V rakve som už, cítim tlak-
to najmocnejší vlkolak
ma sám do nej zasúval
a stláčal, keď som sa nadúval,
a fučal aj si odpľúval
a žltý tesák vysúval.
A upírik najtvrdší po nohe ma klepne,
nech mi z rakvy netrčí, zuby _ v mojej tepne.
A iný upír-kardinál postavil sa nad môj driek
a veľmi precítený prejav mal o význame krviniek.
Pár slzičiek nad rakvou
čestnej stráži odkvaplo,
no na krčnej tepne slobodne
pásli sa mi ich oči záludné.
Ak niekto z nich mi tepnu prebodne,
môj mozog navždy snívať zabudne.
Nuž tak postojte a skryte hák a dajte preč aj kliešte!
Veď počujem vás - to je znak, že som živý ešte!
Jedu kvapli do vína-pila celá ulica,
opojiť ma chceli, no pri mne pomýlili sa.
Kým prvá hlava opitá
Už otrčila kopytá-
ja porušil som pravidlo,
pre mňa to bolo dávadlo.
Moje zdravie ma vzalo pod krídlo,
zajedol som a strávil trávidlo!
Prečo však ležím tu, ja klát, zo seba robím šaša?
Čo zaerdžať tak, napríklad - že či sa nevystrašia?
Už dávno som ich mohol hnať za tretie záhumnie.
No ja sa ani nehnem, hľaď-ja sa správam rozumne.
Neškodne tu ležím tak,
zatiaľ čo ten vlkolak
sem-tam behá, čaše roznáša-
a teraz už iste na mňa vrhne sa.
Aj druhému zrak ku mne zakáša-
poď, pačmaga, ja ti zatnem do mäsa!
Vystrčili žihadlá s krvilačným krikom,
aby mi krv vychladla v tých ich pohárikoch.
Počkajte, sám nalejem! Viem, že radi máte ju!
Vy hnusníci, pite len, pite,pite, nate ju!
A nenapol som ani sval
a ani päsť som nezaťal,
lebo ten, čo pokojne sa zachová,
sám seba vo sne večne uchová,
nehrozí mu, že ho to pochová
a na dlhší čas sa nám zachová.
Hľa- smrteľná zimnica na chrbte aj lícach!
A pritom predsa stačí sa len vzchopiť, zobudiť sa.
Tak prečo? Z čoho mám ten strach? Slzy zelenú zas
dostanú
A ak zobudím sa, ach-tie sny mi asi ostanú.
-------------------------------------------------------------
Preložil Ľubomír Feldek
Komentáre