Vďaka vám, udomácneneci
Občas sa stane aj aristokratovi, že dostane hlad. (Nemusím zdôrazňovať, že hovorím o sebe) Hlady udreli nečakane okolo tretej popoludní v hlbokom slovenskom vnútrozemí. Požiadal som svojho šoféra - tiež mimoriadne vyhladovaného jedinca, aby odbočil z hlavnej cesty do parku. V parku stála romantická stavba - kúria. Bola celá sprivatizovaná a zreštaurovaná priamo na reštauráciu. Nuž, nedá sa nič robiť, hlboké slovenské vnútrozemie žije v nových pomeroch! Vládli tu staré pomery, ale už šiesty rok tu vládnu nové. Priznám sa, že je mi dosť zaťažko udomácniť sa v nových pomeroch. Občas sa pristihnem, že chcem platiť stokorunáčkou, a ono je to málo. Ale, chvalabohu, už sa u mňa udomácnila päťstokorunáčka, našla si v peňaženke nové kamarátky - tisíckorunáčky a - ak Boh dá - na budúci mesiac pribudne aj päťtisíckorunáčka. Vraj je veľmi pekná, aj keď nepraktická. V maloobchodoch vám ju nemajú rozmeniť. Ale ja do maloobchodov nechodím. Udomácňujem sa v nových pomeroch. Ako vravím - ide to ťažko. V starých pomeroch som mával v peňaženke stravné lístky. (Jeden už bol vždy opečiatkovaný na zajtra.) Nové pomery ma zastihli nepripraveného, neudomácneného. V to popoludnie v hlbokom slovenskom vnútrozemí som stretol človeka, ktorý sa v nových pomeroch udomácnil. Odvtedy sa stal mojím veľkým vzorom.
V jedálni so vkusným starobylým nábytkom som si objednal údeného lososa ako predjedlo. (My aristokrati musíme mať predjedlo, aby sme dostali chuť na hlavné jedlo.) Chcel som si objednať aj ďalšie menu, ale prepadlo ma akési nutkavé sociálne cítenie. Vstal som a vyhľadal som sociálne zariadenie. A tam na chodbe pred vchodom do pánskeho a dámskeho sedel pri stolíku človek, ktorý sa stal mojím vzorom. Človek, ktorý sa udomácnil v nových pomeroch. Mal na sebe tepláky a papuče, golfovú čapicu a lúštil krížovku. Tichučko som sa popri ňom prešmykol na záchod. Keď som vychádzal, široko sa na mňa usmial a povedal: "Dve koruny." Bol udomácnený v nových pomeroch až po uši. Ale v záchode boli staré pomery. "Keď vezmete vedro, handru a umyjete podlahu aj kachličky dočista - dostanete svoje dve koruny." Nehádal sa. Ale ani nevzal handru. Udomácnil sa v nových pomeroch. Nemá ťažkosti. To len ja sa neviem udomácniť! Nielenže som mu nedal dve koruny, ešte som mu aj papuľoval. Človeku, ktorý je ochotný presedieť na chodbe celé hodiny, človeku, ktorý v teplákoch a papučiach vytvára domácku atmosféru v bývalej kúrii. Bola to aj pre mňa vhodná príležitosť udomácniť sa v nových pomeroch. Namojdušu - stálo by to za tie dve koruny. Neviem, kde sa beria vo mne toľká spupnosť. (Môj šofér mu dve koruny dal. Udomácnil sa v nových pomeroch.) Jedol som v čistučkej reštaurácii - bývalej kúrii - lososa s "oblohou" z rádia v kúte znela decentná hudba, ideálne prostredie, aby človek zdomácnel v nových pomeroch. Môj vzor - človek, ktorý sa už udomácnil - prešiel po chvíli v zamastených teplákoch a šuchtavých papučiach cez čistučkú jedáleň a prišiel k rádiu. Chvíľu počúval decentnú hudbu, potom pokrútil nesúhlasne hlavou a hneď nato pokrútil dzindzíkom na rádiu. Zaznela rázna dychovka. Udomácnený človek súhlasne prikývol a prešuchtal sa okolo mňa von - na svoje pracovisko. Veľmi ma mrzelo, že sa už šesť rokov neviem udomácniť v nových pomeroch. Ani v to popoludnie som sa necítil ako doma. Špinavé kachličky, dychovka, dve koruny, tepláky... - inému by to učarilo. Veď domácka atmosféra má svoj historický kolorit. A po prevrate v nových pomeroch si ju treba zachovať. Nielen v hlbokom slovenskom vnútrozemí, aj vo svete. Sú jedinci, ktorí sa udomácnili v nových pomeroch aj vonku! Pred časom - raz večer - som bol na recepcii u nášho veľvyslanca priamo v rezidencii. Obložené misy, lososy, šampanské, šunka. Aj tam sa našiel udomácnenec - človek, z ktorého by sme si mali brať príklad. Pomedzi hlúčik zámorských diplomatov v smokingoch sa predral náš udomácnený dobrák v teplákoch. Nabral si na tanier stravu a odšuchtal sa v papučiach kdesi do útrob budovy rezidencie. Obdivne sme za ním všetci hľadeli. Hanbili sme sa za svoju upätosť, chlad a nedomácke spôsoby. Našťastie tam potom vošli ešte traja tiež v papučiach a teplákoch, takže atmosféra na ambasáde zdomácnela. Prečo je to, že niektorí ľudia (nemusím zdôrazňovať, že hovorím o sebe) nevedia zdomácnieť v nových pomeroch? V situácii, keď nám - aristokratom - nehrozí svojvôľa komunistov. Keď sa v nových pomeroch neobyčajne tvorivo udomácnili. Zaobchádzajú s nami ako v rukavičkách. Vďaka vám, udomácnenci tajto zeme! Vďaka.
Zdroj: Július Satinský: Listy z onoho sveta, IKAR 2007
Komentáre