Vŕta mi to v hlave už dlho. Česká literatúra minulého storočia nemá veľa významných dramatikov. To napokon nie je nič prekvapujúce. Významných dramatikov je v každej literatúre menej ako významných básnikov alebo prozaikov. Pretože napísať drámu je jednak ťažšie, a okrem toho, keď ju napíšete, tým sa to nekončí. Treba ju inscenovať. Len vtedy dostáva dráma svoj pravý zmysel. A pri inscenovaní už ide vlastne o kolektívne dielo. Režisér, výtvarník, skladateľ, herci, dramaturg. Vezmú drámu do svojich rúk. A buď je po nej, alebo to prežije.
Takže znova. Česká dramatika minulého storočia nemá veľa významných mien. No, povedzme to rovno, dve. Karel Čapek a František Langer. Neviem, ako sa to stalo, ale Čapek je uznávaný, zatiaľ čo Langer je skoro zabudnutý. Napríklad u nás na Slovensku takmer neuvádzaný. Ak by som mal porovnať oboch velikánov, tak Langer písal o ľuďoch, ktorí hľadali spôsob existencie. Čapek zase o myšlienkach, pre ktoré hľadal dramatické postavy. Čapek písal to, čomu sa v odborných kruhoch hovorí dráma a la these. Ľudovo povedané, najprv máš koniec a potom začneš. A to, čo chceš povedať, dá sa zväčša vyjadriť jednou vetou. Napríklad Za svoju vlasť treba položiť život. Alebo: Ak sa ľudstvo nespamätá, zahynie. Alebo: Večný život je nuda. Langrove hry sa takto jednoducho charakterizovať nedajú. O periférii môžete napísať slogan: Hra o tom, ako spolu žili muž a žena. Nie ja tam ani ľudstvo, ani vlasť, ani večnosť. Je to len tak o živote. Česi si na Langera spomenuli a začali vydávať jeho spisy. Nedávno vyšli zobrané publicistické články tohto Haškovho i Kafkovho priateľa a súčasníka. Má tam fajn úvahu o žurnalizme. Je, myslím aktuálna aj dnes. Citujem: "Aférový žurnalista. Je to nový typ, který u nás teprve vzniká... Tenhle typ možno zhruba popsat takto:1. Nechce, nebo nedovede si opatřit řádné informace o svém předmětu. 2. Objektivitu zpravodajství podřizuje záujmúm svého zaměstnavatele. 3. Je skromný anonym, nepodepisuje své články. 4. Je-li usvědčen ze lži nebo omylu, vykroutí se zapřením nebo překroucením, spoléhaje právem na to, že čtenáři si nepamatují, co řekl včera. 5. Cituje-li protivníka, překrucuje a falšuje citáty i uvozovky a rozdělujíci znaménka. Jeho rozmluva není dialog, ale falšovaný monolog s druhou stranou. 6. Nelze o něm mluvit jako o čestném soupeři. Je hrubý a plačtivý, surový a sentimentální a těsne vedle své sprostoty se dovolává soucitu, že mu bylo také vynadáno."
Typický produkt bulvárnej tlače, zdá sa. Problém je v tom, že dnes ťažko povedať, čo je bulvárna a čo solídna tlač. Je to nejako prepojené. Bulvár sa objavuje aj v solídnych novinách. Že by to bolo naopak, som si nevšimol. Napríklad v novinách, ktoré priniesli tieto informácie o Langrovi, sa už niekoľkokrát objavili zoznamy spevákov pop music aj so sumami, so zárobkami. Podobné, aké sa dostali do obehu v novembri 1989. Skrátka štváky. Nedávno tie pražské noviny s chuťou uverejnili zoznam tých, čo podpísali Antichartu. Zoznam tých, čo tú akciu zorganizovali, uverejňovať netreba, ich nasledovníci sedia v parlamente a volajú sa Komunistická strana Čech a Moravy. Mimochodom, Langer aj Čapek napísali v roku 1924 článok s nadpisom Proč jsem komunistou.
Zdroj: Milan Lasica: Spoza dverí, IKAR 2003
------------------------------------------------------------------
Komentáre